K súčasným problémom scénickej tvorby v amatérskych folklórnych súboroch na Slovensku
O folklorizme hovoríme ako o napodobovaní a využívaní určitých vyselektovaných prvkov tradičnej kultúry mimo jej prirodzeného prostredia. Na Slovensku v tejto oblasti preferujeme termín záujmová umelecká činnosť, ktorá súvisí so štylizáciou folklóru predovšetkým vo folklórnych súboroch. Ide o špecifickú amatérsku tvorbu na neprofesionálnej úrovni, ktorá nie je a nemusí byť u väčšiny autorov podložená odbornými znalosťami z oblasti umeleckej tvorby, ale kvalitou profesionálna byť môže. Ak hovoríme o choreografickom spracovaní ľudového tanca, zvyčajne hovoríme o tvorivom procese. Pôvodné, autorské, tvorivé vzniká na základe nového usporiadania starých prvkov. Folklórna tvorba teda vychádza síce z pôvodnej ľudovej kultúry, ale ju nekopíruje. Kvality choreografickej, ale aj interpretačnej tvorby sú podmienené predovšetkým talentom, znalosťou tradičnej kultúry a jej pozitívnym prehodnotením vo vlastnej, novej produkcii. Talentovaný tvorca musí nájsť také výrazové prostriedky, aby folklórne prejavy štylizáciou zvýraznil a adekvátnymi prostriedkami umocnil ich estetické hodnoty. Pritom je nezbytné rešpektovať štýlotvorné prvky, ktoré súvisia s mentalitou človeka, interpreta tanca, historickospoločenskými či geografickými podmienkami regiónu. Analýza estetiky tanca vytvorenej tanečnými osobnosťami dôb minulých, jej poznanie a prenesenie na scénu môže mať a určite aj má nesporné kvality, ale stále ide o scénickú úpravu, ktorá nemusí byť tvorbou autorskou. V súčasnosti určitá skupina ľudí pracujúcich v oblasti folklórneho hnutia si zamieňa scénickú tvorbu s určitou renováciou autentických lepšie povedané archaických vývojových foriem na podklade filmových i keď nie vždy dôveryhodných dokumentov. Dôveryhodnosť filmových záznamov záleží na viacerých faktoroch, prostredí kde sa natáčalo, priebehu natáčania, dôveryhodnosti osobnosti snímaného tanečníka, atď. Pokiaľ nie sú známe tieto okolnosti treba brať záznam s rezervou a hlavne ho nepreceňovať, čo sa v poslednom období stáva jediným meradlom umeleckej hodnoty. Osobne si myslím, že filmové záznamy môžeme brať v prvom pláne ako inšpiračný materiál a nie ako normu v scénickej tvorbe. Osobnosť choreografa, tvorcu nespočíva len v analýze a prepise filmového záznamu, ale v tom čo dokáže vytvoriť na základe inšpirácie týmto filmom. Väčšina súčasných autorov programov amatérskej folklórnej scény kladie dôraz na dôslednú analýzu filmového záznamu a jeho prenesenia na scénu v rôznych podobách imitácií či rekonštrukcii dedinských tanečných príležitostí na základe vlastných predstáv. Scénické formy sa následkom tohto začínajú celoplošne štandardizovať a unifikovať na základe akejsi vynútenej autorizovanej autenticity. Rozmanitosť tradičnej kultúry sa stráca vo vyžadovanom jednotnom prístupe k scénickým úpravám. Pričom v umení neexistujú normy podľa ktorých by mal autor diela postupovať, tvoriť. Tvorba je neustálym hľadaním. Tvorba je javiskové umenie a kreatívny proces. Nie muzeálna archeochoreológia. V histórii tvorby v amatérskych folklórnych súboroch na Slovensku pozorujeme obdobia cyklických návratov k autentickým lepšie povedané archaickým pôvodným folklórnym prejavom. Ak je odklon od predlohy príliš veľký a stane sa v určitom období trendovým, zjavia sa vždy jednotlivci s požiadavkou návratu k pôvodným formám. Zvlášť v dnešnej dobe keď vymierajú pôvodní nositelia folklóru niektorí z mladších folkloristov nastolili nezmyselnú požiadavku, aby funkcie zanikajúcich folklórnych skupín prevzali folklórne súbory, čo by svojim spôsobom nebolo neefektívne z hľadiska udržania
tradičných hodnôt, ale z hľadiska tvorby je celoplošné plnenie tejto požiadavky výhľadovo katastrofou. Len o tom zatiaľ málokto vie. V pedagogickom procese súčasnosti zohráva proces napodobovania archaických tanečných prejavov dôležitú úlohu v rámci poznania pôvodnej tanečnej predlohy, prirodzenej interpretácie ľudového tanca v improvizovaných formách pestovania folklorizmu. Nesúvisí však priamo s kvalitou scénickej tvorby, kde je dielo autorsky fixované v individuálnej invariantnej podobe. Kým v oblasti folklóru tvorivé činy neznámych autorov formovali a reprezentovali podoby tradičnej kultúry, tvorivé počiny dnešných autorov v oblasti folklorizmu by mali formovať podoby rešpektujúce súčasné podmienky, nové prostredie a vkus súčasného diváka. Tvorivé umelecké narábanie s folklórom je v súčasnosti nevyhnutnou podmienkou folklórneho hnutia. Je to komplikovaná sféra s množstvom rôznych názorov a autorských prístupov, ktorá môže bezkonfliktne fungovať len pri otvorenom dialógu všetkých zainteresovaných. Rešpektovanie názoru iných, nie diktát vlastnej vízie jednotlivca či určitej názorovo zjednotenej skupiny. Výmena názorov celého fóra folklórneho hnutia a aktívna spolupráca etnografov, pedagógov a tvorcov môžu viesť k akej takej názorovej integrácii. Otázka výberu témy. V poslednom období sa vytratila z tvorby amatérskych folklórnych súborov na Slovensku pri nastupujúcom trende imitácií tanečnej tradície odvaha siahnuť po inej téme ako je nenáročné až servilné stvárnenie samotného typu tanca. Príčinu možno hľadať v prílišnom upnutí sa amatérskych tvorcov na filmové záznamy, ale myslím si, že pramení aj z nedostatku autorskej odvahy. Ako predloha sa uprednostňuje filmový záznam tanca, jeho vonkajšieho tvaru aj keď samotný tanec bol len akousi nadstavbou v živote človeka , ktorý nesie v sebe širokú paletu námetov hodnú scénického spracovania, v širšom historickom spektre, než ako sme boli zvyknutí dodnes. Zdá sa, že tieto témy v súčasnosti takmer výhradne zostávajú výsadou SĽUKu a Lúčnice. a amatérska scénická tvorba skĺzla len do polohy umelých imitácií falošnej, vykonštruovanej autenticity. Aj to je však istý spôsob tzv. druhej existencie folklóru a má ako ostatné prístupy nárok na svoju existenciu v rámci amatérskeho folklórneho priestoru.Náročnejší výber tém by sa mal z času na čas objaviť aj v tvorbe amatérskych súborov ktoré tvoria ći sa to niekomu páči alebo nie širšiu základňu budúcich tvorcov. V amatérskom hnutí nesmú chýbať pokusy o tvorivé autorské prístupy, experimentálne choreografické počiny či nové riešenia. Nové pohľady na spracovanie, odlišné poňatie u rôznych súborov, ktoré by mali mať zásluhou rukopisu vlastného tvorcu aj svojskú tvár. Scénický folklorizmus je zaujímavý len svojou rôznorodosťou. Ešte sme len na začiatku presadzovania prepisu filmových záznamov a napodobovania tanca osobností do programov folklórnych súborov a už to začína vykazovať prvé negatíva. Ak sa objaví nebodaj nový film, šírime ho takým spôsobom, že pod rúškom štýlovej čistoty nepripúšťame žiadne odchýlky od prelustrovanej a predpísanej normy až ho dostaneme takmer do polohy strofického tanca. Štýlový prepis a jeho uvedenie na scéne sa zamieňa za choreografickú tvorbu a súbory nemajú inú možnosť iba sa pretekať v interpretácii rovnako vyzerajúceho tanca.Zrazu sa programy folklórnych súborov začínajú podobať bez ohľadu na to či sú súbory z východoslovenských, stredoslovenských alebo západoslovenských regiónov. Folklórne súbory túžiace po interpretácii momentálne módneho tanca si prizývajú pedagóga tanca, ktorý na základe ovládania systému tanca im spraví za krátky čas priestorovo nenáročný štýlový tanec zo Zámutova, ktorý obdobne na základe svojich znalostí dotyčný pedagóg naučil a realizoval aj v bratislavskom súbore, banskobystrickom a ten istý tanec s tou istou motivikou a tými istými dvomi melódiami hudobného podkladu pozorujeme najmenej u ďalších štyroch súborov na Slovensku. V krátkom časovom horizonte sa začnú súbory navzájom scénicky nenávidieť. Divák sa
nedočká ničoho nového aj keby videl všetkých 8 verzií štýlového tanca zo Zámutova. Dojem, že to som už niekde videl sa bude stále stupňovať. Divák časom zanevrie na rovnako vyznievajúci i keď štýlovo čistý folklór a pozrie si rád aj atraktívnu blbosť v podaní zoskupenia Čarovné ostrohy. Myslím, že viacerí z Vás poznajú moje príspevky na tému scénickej tvorby, ktoré odzneli na Celoštátnej súťaži tvorivých choreografií folklórnych kolektívov 19. 5. 2012 v Rimavskej Sobote a na konferencii „ Hudobnotanečný folklorizmus – problémy a ich riešenia“ 3.7. 2012 v rámci Akademickej Nitry, ktoré upozorňovali na nebezpečenstvo dogmatického nazerania na tvorbu vo folklórnych súboroch na Slovensku. Už v tom čase som pociťoval silnejúcu orientáciu javiskového spracovania na tzv. autentický folklór formou preceňovanie filmových záznamov a miestami ich povyšovanie na jediný možný zdroj tvorcov – choreografov folklórnych súborov. Už vtedy som upozorňoval na vzrastajúce podľa mňa chybné obsadzovanie porôt krajských a celoslovenských choreografických súťaží prevažne tanečnými pedagógmi z ktorých viacerí jednostranne preferovali imitácie tradičných tanečných foriem a príležitostí do scénickej tvorby na Slovensku. V minulom roku sa konala nová celoslovenská súťaž, ktorá len potvrdila moje obavy. Pribudol jej síce poetický názov Tancuj, tancuj, ale slovo tvorivosť sa vytratila, a to nielen z názvu. Choreografické dielo musí byť v princípe, vkusné, esteticky vyvážené, vytvorené nielen podľa dobových trendov a noriem, ale vždy musí spĺňať podmienku tvorivosti. Hlavne vtedy ak máme jediné fórum, kde by sme mohli na tvorivosť poukázať a vyzdvihovať fakt tvorby. Myslím si, že či bude alebo nebude slovo tvorivosť v názve, každá choreografická súťaž ako taká by mala byť v prvom pláne o tvorbe, individuálnom prejave a pod. Vzniká dojem, že tvorivosť bola z názvu vylúčená účelovo. Problém nevidím ani tak vo forsírovaní scénickej tvorby na úrovni imitácie a nižšej štylizácie na základe filmových záznamov. Návrat k pôvodným folklórnym formám bol aj v minulosti čas od času vždy potrebný. Našťastie ho nikto predtým nebral ako dogmu. Problém vidím skôr vo forsírovaní, vnucovaní a mocenskom šírení jednostranného pohľadu na tvorbu vo folklórnych súboroch, upieraní iného pohľadu, iného prístupu. Problém vidím v popieraní autorskej slobody, myslenia voľnosti hľadania, niečo čo je v 21. stor. morálne neprípustné a umelecky nezmyselné. Problém vidím v nebezpečí štandardizácie podľa noriem. Problém vidím v jasnej snahe direktívne vnútiť spôsob svojho myslenia celému amatérskemu prostrediu, v snahe presadzovať svoj názor cez jednofarebné, stranícke poroty a to už na všetkých úrovniach postupových choreografických súťaží. Problém je v nariaďovaní zriaďovateľom postupových súťaží, koho môžu nominovať do porôt a koho nie, aby už v základných kolách boli vylúčené pre niekoho nepohodlné, tvorivé choreografie. Videl som zaujímavé choreografie, ktoré svojim spracovaním rozhodne patrili na mikulášske fórum a o ktorých nespôsobilosti bolo rozhodnuté už v základných kolách. Tu je na mieste otázka o funkcii a fungovaní inštitúcie Národné osvetové centrum, ktorého zriaďovateľom je MK SR. Zloženie poroty pre Celoštátnu súťaž v Liptovskom Mikuláši naznačovalo, že moje podozrenia naberali konkrétny tvar. Ako nominovaný člen poroty v snahe vyhnúť sa perspektívnym problémom v mieste konania som požiadal NOC ako vyhlasovateľa o zmenu neštandardnej nominácie poroty z troch dôvodov. Poukazoval som na stret záujmov jednotlivých členov poroty, ktorí boli zároveň aj autormi alebo členmi súťažiacich súborov. Zároveň som upozorňoval aj na fakt, že prevažná väčšina členov poroty je z jedného pracoviska a preto je vysoká miera pravdepodobnosti, že môže dôjsť k narušeniu objektivity hodnotenia, zvlášť vtedy ak z tohto pracoviska vzišli autori myšlienky, že prišiel čas, kedy funkciu folklórnych skupín prevezmú folklórne súbory.
Prvým neuváženým a neprípustným krokom bolo polooficiálne šírenie elitárskeho zoznamu cez Národné osvetové centrum o vhodnosti adeptov menovaných do porôt regionálnych a krajských súťaží s neprediskutovaným a nevyjasneným zámerom. Autor tohto trestuhodného a po regionálnych strediskách neoficiálne distribuovaného dokumentu sa ani nenamáhal s posúdením návrhu a jeho dôsledkom na amatérske folklórne hnutie. Zoznam bol prehľadom osvietených záchrancov folklórneho hnutia podmieňujúcich tvorbu dogmatickými princípmi z oblasti etnografie a pedagogiky na báze archívnych filmových záznamov ako jediného, nepostrádateľného a neomylného zdroja. Nie inšpiračného, ale východiskového, záväzného. Na základe tohto zoznamu neskôr dochádzalo k jednostrannému posudzovaniu choreografií a hlavne k eliminácii tvorivých prístupov a experimentov už v predkolách postupových súťaží. Vrcholom nezmyselného osvietenského snaženia bola celoslovenská súťažná prehliadka v Liptovskom Mikuláši, kde sa podľa môjho názoru snaha o mocenské presadenie vlastných názorov a tým aj o ovládnutie folklórneho priestoru stala evidentnou. Inkvizičný odsun choreografií s tvorivým nápadom bol zrejmý. Na príklade folklórneho súboru Vagonár z Popradu, ktorý sa ukazoval najperspektívnejším z hľadiska tvorby, ale aj na iných súboroch, ktoré sa odklonili od imitačného choreografického štandardu, sa potvrdili moje predpoklady eliminácie tvorivých snáh. V takýchto situáciách sa človek zamýšľa nad tým, či vôbec amatérske folklórne hnutie potrebuje porotcov alebo metodikov, ktorí neradia, ale nariaďujú. Amatérska sféra by sa aj bez nich pohybovala ako objektívna skutočnosť svojimi cestami. Neviem či som zvlášť náročný divák, ale v poslednej dobe nachádzam v programoch folklórnych súborov veľmi málo tvorivých choreografií. Väčšinou sú to prepisy filmových záznamov, dlhé a nudné pasáže choreograficky slabých variácií a priestorových foriem bez zaujímavých momentov, dynamiky a citu. Zostáva čakanie na príchod niekoho, kto prekvapí niečím novým, trebárs len prirodzenosťou alebo svojskosťou prístupu k tradičnému materiálu. Nešírme strach zo zániku tanečnej tradície jednostranným celoplošným presadzovaním imitácií archaických foriem na scéne. Tanečné tradície sú v archívoch a sú k dispozícii pre všetkých rovnako. Učme sa ich spoznávať, ale nebráňme talentovaným autorom narábať s nimi podľa svojich predstáv. Každý z tvorcov má právo prehodnocovať tradíciu podľa vlastného cítenia a každý autorský prístup má nepochybne nárok na vlastnú existenciu. Snažme sa chápať navzájom, rešpektovať autorskú slobodu a ak sme schopní viesť na túto tému dialóg tak to urobme v záujme kvality práce v spoločnom prostredí, ktoré nás bytostne zaujíma.
Bratislava 20. januára 2015 Jano B l a h o
