LIPTOV – Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry

Description

483 účinkujúcich z 32 obcí:
• Biely Potok • Bobrovec • Černová Demänová • Dúbrava • Hubová • Huty • Hybe • Jamník • Komjatná • Likavka • Liptovská Kokava • Liptovská Lúžna • Liptovská Osada • Liptovská Porúbka • Liptovská Sielnica • Liptovská Teplá • Liptovská Teplička • Liptovské Revúce • Liptovské Sliače • Lisková • Lúčky • Malé Borové • Martinček • Pribylina • Smrečany • Stankovany • Štrba • Valaská Dubová • Važec • Východná • Závažná Poruba

136 sólistov spevákov a inštrumentalistov 
14 ľudových hudieb v rôznych zoskupeniach
39 ženských, mužských a miešaných speváckych skupín

Ideový námet a realizačná koncepcia:
VILIAM JÁN GRUSKA

Príprava, výber a zostavenie:
SVETOZÁR STRAČINA, VILIAM JÁN GRUSKA

Jazykovedná spolupráca:
Anton Habovštiak

Spolupracovníci prípravy a realizácie:
Naďa Gilániová, Juraj Dubovec, Ladislav Hutka 

Nahrávky boli vyhotovené v Československom rozhlase, štúdio Banská Bystrica v
októbri a novembri 1980 a januári 1981.
℗ 1982 OPUS • ℗ © 2023 FEELING, na základe licencie OPUS, a. s. AX-0029-2-731

Vladimír Kyseľ
dramaturg, režisér, dokumentarista a zakladateľ  Centra pre tradičnú ľudovú kultúru

„V roku 1978 uzrel svetlo sveta gramoalbum Orava, prvý titul z edičného radu Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry. Ďalšími boli Pohronie, Liptov, Podpoľanie, Kysuce a Terchovská dolina a Gemer a Malohont. Celá edícia bola výsledkom série regionálnych programov uvádzaných postupne na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve pod dramaturgickým aj režijným vedením Viliama Jána Grusku. Z jeho tvorivej dielne vzišiel aj námet na zdokumentovanie hudobnej kultúry jednotlivých regiónov. K realizácii sa pridal Svetozár Stračina a ďalší spolupracovníci. Tak vznikol jeden z najvýznamnejších projektov svojej doby, zameraný na zaznamenanie a sprístupnenie ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry jednotlivých regiónov stredného Slovenska prostredníctvom verejnosti prístupnej formy, zvukových nosičov.“

„Priamy zvukový kontakt so spevákmi a s muzikantmi spred štyridsiatich rokov vytvára osobitú atmosféru. Prenáša poslucháča do prostredia predchádzajúcej generácie. Generácie, ktorá hudobnú tradíciu preberala od svojich predkov, ku ktorým už takmer vôbec nemáme prístup ani prostredníctvom archívnych záznamov. Ich hudobný prejav môžeme preto z dnešného hľadiska považovať za archaickú ľudovú hudbu.“

„Vzhľadom na šíriaci sa multikulturalizmus môžeme v tejto súvislosti hovoriť aj o výchovnom efekte a mohutnej podpore zachovania rozmanitosti našej ľudovej kultúry. Ona stále ostáva dôležitým prvkom zachovania identity a nenahraditeľným komponentom na našej ceste z minulosti do budúcnosti.“

Alžbeta Lukáčová
etnomuzikologička a hudobná dramaturgička

„Zvuková edícia Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry patrí k najvýznamnejším projektom, ktoré boli v našom prostredí v oblasti vydávania ľudovej hudby realizované. Platí to pre celú históriu zaznamenávania a sprístupňovania hudobno-folklórnych prejavov verejnosti, ktorých korene siahajú do 20. rokov 20. storočia a dodnes sa žiaden väčší a komplexnejší počin nezrealizoval.“

„Pre mnohé obce znamená nahrávanie Panorám jedinú dokumentáciu ľudovej hudby, ktorá tam historicky bola realizovaná. Sprievodný tlačený materiál poskytuje odborné informácie zrozumiteľným spôsobom a venuje sa historickým, etnografickým, lingvistickým i hudobným aspektom kultúry v jednotlivých lokalitách.“

„Viliam Gruska ako dominantná osobnosť projektu opäť potvrdil svoju povesť vizionára, znalca a neúnavného propagátora ľudovej kultúry. Dnes vidíme, že táto jeho aktivita nemala len popularizačný, ale i významný motivačný a záchranný rozmer.“

Naďa Gilániová

spolupracovník prípravy a realizácie gramoalbumu LIPTOV

„Sedemdesiate roky 20. stor. boli pre folklórne hnutie na Slovensku žičlivé. Bola to však i doba, keď najstarší pamätníci pomaly odchádzali do večnosti a to, čo sa s nimi strácalo, strácalo sa nenávratne. Preto sme aj v Liptove prijali projekt Viliama Jána Grusku na uchovanie ľudovej kultúry v jej zvykoslovnej, hudobnej a piesňovej podobe. Bola to nová, jedinečná, široko koncipovaná, a v tom čase náležito potrebná forma i v osvetovej práci.

Viliam Ján Gruska bol mojím vzácnym priateľom a učiteľom. Zasvätil ma do mnohých foriem spolupráce pre národnú kultúru. Bol to človek činorodý, rozhľadený, encyklopedicky vzdelaný, vždy s pohľadom do budúcnosti. Keď ma oslovil, aby som na projekte uchovania ľudovej kultúry v Liptove spolupracovala, prijala som túto funkciu so všetkou zodpovednosťou. Príprava scénického programu a gramoalbumu sa začínala súčasne a trvala od jesene 1978 do januára 1981.“