Veľmi príjemné naladenie sa

Keď som sa dopočula, že Ifjú Szivek príde so svojím najnovším počinom i do Budapešti, veľmi ma to potešilo, keďže som premiéru v Bratislave nemala možnosť vidieť. Finetuning tu predviedli dvakrát, zakaždým pred plnou sálou divákov.
Očakávania boli obrovské, až som sa bála, že to ovplyvní môj zážitok pri sledovaní a celkový dojem z predstavenia. „Heydnovské“ sláčikové kvarteto ako fenomén tradičnej hudby. Veľmi aktuálna téma násilia na rôznych úrovniach medziľudských vzťahov. Nespočetné množstvo ohlasov na toto predstavenie od domácich i zahraničných divákov. 22 krát realizované vystúpenie na medzinárodnom divadelnom podujatí Festival OFF d´Avignon v júli tohto roku, kde sa Ifjú Szivek Táncszinház – Tanečné divadlo, v spolupráci s Dusan Hégli Company a Espace Alya Theatre, prezentoval ako historicky prvý kolektív zo Slovenska. S týmito informáciami som si sadala do hľadiska, pochopiteľne, veľmi napäto.
Tvorbu Tanečného divadla Ifjú Szivek, predovšetkým Dušana Hégliho, ktorý je choreografom najprv súboru, dnes divadla už 17 rokov, dobre poznám. Vždy som obdivovala vkusnosť použitia tradičného tanečného materiálu, ktorý bol s minimálnou mierou štylizácie vsadený do myšlienky celkového diela. Hégli je bezpochyby jedným z najvýznamnejších choreografov 21. storočia, nielen, na Slovensku. Prečo? Podľa môjho názoru pre aktuálnosť jeho diel. Už dávno to nie je „len“ prezentácia folklórneho materiálu, hoci z neho absolútne vychádza pri všetkých svojich dielach. To, že doba plynie neuveriteľne rýchlo, si všetci uvedomujeme, už len keď si pozrieme fotku z roku 1999 a nechápeme, ako sme si mohli vtedy obliecť „také nohavice“. Takisto plynie doba vo všetkom, aj v umení. (Aký prínos pre umenie dnešnej doby má potom zoskupenie, predstavujúce na scéne len svoje diela, vytvorené dávno v minulosti?)
Ifjú Szivek reaguje na potreby a vkus tej ktorej doby každým svojim dielom, či už spracováva historické témy, pri ktorých sa staršia generácia, resp. pamätníci neubránia slzám (program Vyvlastenie), hľadá spojitosti medzi rôznymi štýlmi hudby a tanca, aby priblížil folklór dnešným deťom (program Kukučie vajíčko), alebo ukazuje prieniky medzi klasickou a ľudovou hudbou v najnovšej koncertchoreografii, ktorá tiež predostiera divákovi tabuizovanú tému násilia.
Ak by ste čakali klasický príbeh s dejom, vyrozprávaný ľudovým tancom, sem-tam s dialógmi, boli by ste sklamaní. Kto je však otvorený novým možnostiam choreografickej a dramatickej tvorby, určite si príde na svoje. Podľa môjho názoru Finetuning nebol vytvorený ako „bežné“ predstavenie, s ktorým jedno z našich troch profesionálnych telies hlása osvetu po celej krajine. Finetuning má za cieľ prostredníctvom známej hudby a témy, dotýkajúcej sa celého sveta, nenútene ukázať divákom všetkých národností krásu ľudovej hudby a tancov. Dnešnými, súčasníckymi výrazovými prvkami.
Nebudem písať o tom, ako prebiehalo 60 minút Finetuning-u – ono sa to totiž ani nedá. Bolo to dokonalé spojenie všetkých výrazových prostriedkov – spojenie tradičnej a klasickej hudby, prienik tradičného tanca s modernými prvkami, zodpovedajúce kostýmy, využitie rekvizít, videoprojekcie, osvetlenia. Všetko. Ľudový tanec ako prostriedok na vyjadrenie myšlienky, kde už dávno nik nerieši, či je to tanec z Hornej dolnej alebo Dolnej hornej, tak ako nik nerieši, či to bolo zatancované správne, prípadne synchronizovane. Divák, ktorý sa rozumie maďarskému a rumunskému ľudovému tancu, tu mohol nájsť tance z rôznych oblastí a dedín, no ich vymedzovanie v tomto diele nemalo význam.
Pre mňa jednoznačne najsilnejší bod celého predstavenia bolo samotné stvárnenie témy diela – násilia, a to maximálne nenásilnou formou. Finetuning však (už len podľa názvu a podnázvu  Koncertchoreografia) nezobrazuje ucelený príbeh o domácom násilí. Nepredkladá hotovú scénu s jasnou výpoveďou, necháva diváka, aby sa nad tým zamyslel. A musí sa zamyslieť, pretože bez toho mu obrazy rôznych druhov násilia a ich následkov uniknú, koniec koncov, ako nám unikajú veľakrát aj v bežnom živote. Každý jeden pohyb, každá figúra bola maximálne dotiahnutá a zobrazovala všeobecne veľmi konkrétnu tému.
Ťažko mi je hľadať, čo by sa dalo na „fajnladení“ ešte doladiť. Prekážal mi akurát tak rozprávajúci sa pán sediaci predo mnou. Bola som však príjemne prekvapená celkovou vyspelosťou divákov, ktorí nerušili dielo potleskom, ktorý by sa síce asi trikrát vošiel do prechodov medzi väčšími celkami diela, avšak absolútne by sa nehodil, vzhľadom na vážnosť témy, ktorú tanečníci predvádzali.
Tak ako každé hodnotnejšie umelecké dielo, aj toto vyvolalo množstvo ohlasov, vo väčšej miere však pozitívnych. Vrelo odporúčam všetkým Finetuning vidieť. Teším sa, že vznikajú takéto diela a mnohých nás veľmi, veľmi inšpirujú.

IFJÚ SZIVEK Táncszinház -Tanečné divadlo – Finetuning
Koncertchoreografia;  60minút; premiéra: 07.072016 Espace Alya Theatre, Festival OFF d´Avignon, Francúzsko
08.11.2016 Budapešť, Várkert Bazár
Réžia, choreografia: Dušan Hégli

Galéria fotiek