ORAVA – Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry

Description

180 účinkujúcich z obcí:
• Babín • Habovka • Hladovka • Hruštín • Chlebnice • Malatiná • Novoť • Oravská Lesná • Oravská Polhora • Oravské Veselé • Rabčice • Sihelné • Suchá Hora • Zázrivá • Zuberec • Žaškov

33 sólistov spevákov a inštrumentalistov
28 hudobníkov
5 sláčikových hudieb
16 ženských, mužských a miešaných speváckych skupín

Príprava, výber a zostavenie:
VILIAM JÁN GRUSKA, SVETOZÁR STRAČINA
Jazykovedná spolupráca:
Anton Habovštiak
Asistenti prípravy:
Juraj Dubovec, Igor Medlen

Nahrávky boli vyhotovené v Československom rozhlase, štúdio Banská Bystrica vo februári a v marci 1978.

℗ 1978 OPUS • ℗ © 2020 FEELING, na základe licencie OPUS, a. s. AX-0026-2-731

Juraj Dubovec,
hudobný redaktor a folklorista
„Niekedy uprostred leta 1976 ma oslovil Viliam Gruska, aby som s ním strávil týždeň na Orave. Povedal mi, že v od­bornej verejnosti, ktorá sa venuje skúmaniu prejavov tradičnej ľudovej kultúry, prevláda názor, že Orava je v tomto smere už ,mŕtva’. Že sa tam v obciach a rodinách už dávno nespieva, nehrá a netancuje. On však bol presvedčený o opaku a pokračoval v úsilí o znovuobjavenie folklórnej Oravy.“
„Vytvoril dodnes originálnu korunu pocte svojmu rod­nému kraju aj v kontexte európskeho diania projektom nahrávania dvojalbumu Orava, ktorý sa stal doslova legendou. Legendou, ktorou nám Vilo ukázal dovtedy nepoznané cesty a potom nás po nich doviedol aj k ďalším Panorámam.“

Vladimír Kyseľ,
dramaturg, režisér, dokumentarista a zakladateľ  Centra pre tradičnú ľudovú kultúru
„V roku 1978 uzrel svetlo sveta gramoalbum Orava, prvý titul z edičného radu Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry. Ďalšími boli Podpoľanie, Liptov, Pohronie, Kysuce a Terchovská dolina a Gemer a Malohont. Celá edícia bola výsledkom série regionálnych programov uvádzaných postupne na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve pod dramaturgickým aj režijným vedením Viliama Jána Grusku. Z jeho tvorivej dielne vzišiel aj námet na zdokumentovanie hudobnej kultúry jednotlivých regiónov. K realizácii sa pridal Svetozár Stračina a ďalší spolupracovníci. Tak vznikol jeden z najvýznamnejších projektov svojej doby, zameraný na zaznamenanie a sprístupnenie ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry jednotlivých regiónov stredného Slovenska prostredníctvom verejnosti prístupnej formy, zvukových nosičov.“
„Priamy zvukový kontakt so spevákmi a s muzikantmi spred štyridsiatich rokov vytvára osobitú atmosféru. Prenáša poslucháča do prostredia predchádzajúcej generácie. Generácie, ktorá hudobnú tradíciu preberala od svojich predkov, ku ktorým už takmer vôbec nemáme prístup ani prostredníctvom archívnych záznamov. Ich hudobný prejav môžeme preto z dnešného hľadiska považovať za archaickú ľudovú hudbu.“
„Vzhľadom na šíriaci sa multikulturalizmus môžeme v tejto súvislosti hovoriť aj o výchovnom efekte a mohutnej podpore zachovania rozmanitosti našej ľudovej kultúry. Ona stále ostáva dôležitým prvkom zachovania identity a nenahraditeľným komponentom na našej ceste z minulosti do budúcnosti.“

Alžbeta Lukáčová,
etnomuzikologička a hudobná dramaturgička
„Zvuková edícia Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry patrí k najvýznamnejším projektom, ktoré boli v našom prostredí v oblasti vydávania ľudovej hudby realizované. Platí to pre celú históriu zaznamenávania a sprístupňovania hudobno-folklórnych prejavov verejnosti, ktorých korene siahajú do 20. rokov 20. storočia a dodnes sa žiaden väčší a komplexnejší počin nezrealizoval.“
„Pre mnohé obce znamená nahrávanie Panorám jedinú dokumentáciu ľudovej hudby, ktorá tam historicky bola realizovaná. Sprievodný tlačený materiál poskytuje odborné informácie zrozumiteľným spôsobom a venuje sa historickým, etnografickým, lingvistickým i hudobným aspektom kultúry v jednotlivých lokalitách.“
„Viliam Gruska ako dominantná osobnosť projektu opäť potvrdil svoju povesť vizionára, znalca a neúnavného propagátora ľudovej kultúry. Dnes vidíme, že táto jeho aktivita nemala len popularizačný, ale i významný motivačný a záchranný rozmer.“