Slovenské tance – Životy svetiel

02/11/2016

Premiéra: 19. a 20. februára 2016 v Sále opery a baletu, nová budova SND
Hudobné naštudovanie: Peter Breiner
Dirigent: Peter Breiner
Libreto, choreografia, réžia: Natália Horečná
Scéna: Peter Janků
Kostýmy: Lea Fekete
Svetelný dizajn: Mario Ilsanker

MUZIKÁLOVÉ UJÚKANIE

Tanečno-divadelný diskurz na tému profesionálneho vyrovnania s „ľudovou umeleckou tradíciou“ (nešťastne používaný termín folklór pre všetko ľudové) trvá s rôznymi historicko-kultúrnymi obmenami vlastne do dnešných dní. Kde sa začína profesionálny, slobodný a otvorený tanečný pohyb v  postdramatickom (ne)javiskovom priestore a čase; a kde štylizovaná[1] (ne)javisková pohybová-múzická psychologizácia v slovenskom profesionálnom ľudovom umení? To sú otázky pre tanečných, baletných, performatívnych a iných umelcov vrátane teatrológov, hľadajúcich zmysluplné odpovede.

Kritické myslenie v oblastiach, kde hlavným inscenačným výrazovým prostriedkom zostáva interpret a jeho psycho-fyzické danosti (nielen tanec, ale i hudobný, výtvarný, textový a iný prejav), nás vedie k analýzam konkrétnych javiskových štruktúr, smerovania jednotlivých choreografických štýlov v slovenskom profesionálnom prostredí súborov, ktoré sa sústreďujú na náš domáci historický umelecký kontext.

Prvé inscenačné uvedenia tanečných a neobaletných diel uviedol balet SND ako sezónu svetových premiér[2]. Autorky a autori okrem toho, že sa v slovenskom profesionálnom choreografickom kontexte už objavili,[3] dostali možnosť prvý raz inscenovať celovečerné dielo. A nielen to. Okrem choreografie im dramaturgia divadla umožnila pripraviť libreto a zhostiť sa réžie. V slovenskom tanečnom prostredí bežná profesionálna zvyklosť. Pracuje choreograf „sám“ na príprave a realizácii celovečerného autorského diela iba kvôli „neeurópskym“ honorárom? Alebo je jeho predstava taká špecifická (originálna?), že nedokáže nájsť v gubernii, kde hosťuje, adekvátnych spolupracovníkov, ktorí by choreografa umelecky „odbremenili“ a divadelný tvar nasmerovali k inscenačnému úspechu? Choreografia Natálie Horečnej Slovenské tance – Životy svetiel[4] (h. Peter Briener) ilustrovala tok divadelných situácií bez jasne artikulovanej tanečnej metafory, určujúcej vlastný charakter inscenácie. Tým, že si choreografka vybrala epický balet „o Jankovi vybočujúcom z bežného života“, jej libreto skĺzlo do mimetickej opisnosti tiel stelesňujúcich realisticko-rozprávkovú divadelnosť. Ak by sme hľadali v celovečernej divadelnej choreografii Natálie Horečnej pretavené citácie slovenského ľudového umenia (v jeho nezameniteľnej výtvarnosti, hudobnosti či tanečnosti, ako u Nižinského Obrazov z pohanskej Rusi), museli by sme sa vtesnať do kľúčových pojmov typu rozprávkovo-zábavný, prvoplánový humor, naivná muzikálová irónia a nefalšovaná súborová radosť z tanca. Horečná sa ako libretistka uspokojila s rozprávkovým príbehom o „Jankovi“ (a Marienke, podľa bratov Grimmovcov?), ktorý namiesto k perníkovej chalúpke zlej stareny „zablúdil“ na cestu svetelných „znamení“. Jankovu cestu rámovali naturalistické svetelné biele gule bežného dizajnového obalu. Pripomínali skôr postkomunistickú „kúpeľňu“ ako metaforu svetelných „duší“. Tie choreografka interpretovala aj prostredníctvom svetelných zdrojov na telových kostýmoch. Škoda len, že ich svetelný život na javisku nebol dostatočne vidieť aj napriek kultivovanému neoduetu sólistov. Inscenátori sa nevyhli wilsonovským odcudzujúcim prvkom poštára či holubím tanečným travestiám, pôsobiacim skôr úsmevne ako zábavne.
Breinerova kompozične chudobná muzikálová inštrumentácia (otrepaných) slovenských ľudových piesní nebránila Horečnej použiť súčasné neoklasické choreografické „pohyby“ európskej postmodernej tanečnej kvality. Rok slovenskej hudby 2016 môže mať aj takúto podobu muzikálovej štylizácie ľudovej hudobnosti. Autor ju hudobne naštudoval a aj oddirigoval. Otázkou zostáva spôsob hudobného komponovania celovečernej tanečnej inscenácie. Je ľudová hudba tak divadelne neinšpiratívna ako v Brienerovej orchestrálnej inštrumentácii? Ak Stravinskij komponoval 34 minút pre tanec v divadle dva roky, aký čas potrebuje skladateľ na komponovanie celovečerného pohybovo-múzického diela?

Horečnej choreografický prínos sa zrkadlil najmä v interpretačnom umení Petra Dedinského, Juraja Žilinčára, Ilinci Gribinceovej a dvojičiek Shojimaových. Ich východoslovenský tanec Jin/Jang v krútiacich sa mašľových „kimonách“ ako aj šestica „skákajúcich“ čiernych apoštolov patrili k brilantným výkonom Horečnej choreografie. Jej kultivovaná práca so súborom je prínosná v tom zmysle, že ako interpretka prešla najrôznejšími tanečnými štýlmi renomovaných európskych choreografov. Dokonale pozná psychický a fyzický aparát interpretov, ich možnosti. Tie jej umožnili „bez problémov“ postaviť choreografické čísla „na telo“. Muzikálový typ pohybového slovníku sa striedal s prvoplánovým humorom. Divadelná charakterizácia sólových postáv sa strácala v zborových tanečných mizanscénach. Ale aj napriek inscenačnej neštýlovosti sa tancovalo „ľahko“ a s veľkou dávkou aktívnej javiskovej energie.

Peter Maťo

Galéria fotiek

[1]„Štylizácia – Franc.: stylisation; Angl.: stylization; Nem.: Stilisierung; Špan.: estilización. Postup, ktorému je vlastné zobrazovanie skutočnosti v zjednodušenej podobe zredukovanej na podstatné charakteristiky a s minimom detailov. Štylizácia tak ako abstrakcia vyzdvihuje istý počet všeobecných štruktúrnych čŕt, ktoré zviditeľňujú riadiacu schému, hĺbkové pochopenie javov. Umelec má podľa GOMBRICHOVEJ formulácie (1972) , tendenciu vidieť skôr to, čo maľuje, než maľovať to, čo vidí’. Pri písaní dramatického alebo scénického textu sa púšťame do štylizácie v okamihu, keď sa vzdávame mimetickej reprodukcie celku alebo komplexnej reality. Každé inscenovanie, dokonca aj naturalistické alebo veristické, spočíva v zjednodušení reprezentovaného objektu a sérii konvencií, ktoré reprezentovaný objekt označujú.“ PAVIS, Patrice. Divadelný slovník. Prel. Soňa Šimková a Elena Flašková. Bratislava : Divadelný ústav, 2004, s. 402. ISBN 80-88987-24-5. [Pohybovo-múzická sloboda, ktorú poskytuje abstraktné umenie, je adekvátna tomu, ako je vzdialený znak od pojmu = interpretácia reality. Pojem zastupuje znak. Nie je to zjednodušenie. Je to špecifický spôsob zobrazenia a dekódovania znaku. Pozn. autora.]
[2] Koprodukčná inscenácia Carmen à la Gypsy Devils / Carmen podľa Cigánskych diablov [Premiéra (prvé uvedenie) 26. 9. 2015, balet SND Bratislava v spolupráci s agentúrou Mystyk, http://www.snd.sk/?balet&predstavenie=carmen.] priniesla okrem iného množstvo nadšených divákov. Takto koncipovaný autorský projekt o nešťastne vášnivej láske by bol zásadným umeleckým obohatením profesionálneho divadla Romathan.v Košiciach. Ich špecializáciou by mali byť práve takéto hudobno-tanečné inscenácie, v ktorých sa miešajú rôznorodé etnické hudobné kultúry s novými výrazovými choreografickými vrstvami.
[3] Večer choreografických miniatúr Ateliér (Uspávanka pre malých vojakov / scénografický koncept a choreografia Natália Horečná, balet ŠD Košice 2008).
[4] Premiéra (prvé uvedenie) 19. 2. 2016, balet SND Bratislava.

comments powered by Disqus

Partneri

  • Powerlogy
  • SME TV
  • Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
  • LAGO more.than.pure.photography