Koniec múzických umení v Partii
Tanečná skupina Partia s ročným oneskorením oslavovala desať rokov svojho vzniku. Skladačkový program Partia 10 (k)rokov bol smutným obrazom zániku myšlienky, s ktorou toto zoskupenie začínalo.
Keď v roku 2005 vznikla okolo Vlada Michalka tanečná skupina, ktorej základ tvorili jeho spolužiaci z Katedry tanečnej tvorby VŠMU, bolo to pre mňa ako zjavenie. Konečne! Konečne prišiel niekto, kto pochopil, že choreografia ľudového tanca je v podstate oxymoron, druhé vylučuje to prvé, a ak chce niekto skutočne tvoriť tanečné predstavenie – pôvodným ľudovým tancom sa môže viac či menej inšpirovať, musí ho však pretaviť cez svoj talent a videnie sveta a dať mu nový svojský tvar, ktorý má čo povedať súčasnému divákovi. Iste, mal by rešpektovať materiál, z ktorého vychádza, ale v prvom rade by mal rešpektovať to, že tvorí program, ktorý nemá diváka ani unudiť, ani poúčať, ale povzniesť, zasiahnuť, otvoriť ho. Alebo aspoň dobre zabaviť.
Partia konečne prestala rekonštruovať tisíckrát zrekonštruované a začala experimentovať s formou aj obsahom. Prišla ako avantgarda, ale veď kto iný, ak nie študenti múzických umení, by mali skúmať nové, neprebádané cesty, skúšať, čo všetko sa dá urobiť aj inak, pokojne si aj nabiť hubu, alebo zostať nepochopený?
Bola som teda nadšená a hoci som neskôr Vlada Michalka aj dosť kritizovala, keď sa príliš nechal uniesť myšlienkou tanečných domov a snažil sa ju preniesť na javisko (pozerať sa hodinu na tanečnú zábavu je niečo iné, ako sa jej aktívne zúčastniť), dodnes mu nemožno uprieť, že to robil s odvahou a invenciou. Lenže Vlado Michalko skončil školu a presťahoval sa na opačnú stranu republiky. Medzitým prišli iné projekty, Partia už nebola jediná novátorka, prišli Všetečníci, CreDance, dnes paradoxne najväčšiu folklórnu avantgardu robí samotný SĽUK, teda štátne teleso, od ktorého by to predtým nikto nečakal, a robí to veľmi dobre.
Až do chvíle, keď som dostala pozvánku na program Partia 10 (k)rokov, som vlastne ani nevedela, že Partia ešte existuje. Program bol skladačka, ako hostia vystúpili bývalí tanečníci Partie s kúskami starých čísiel, hudobní hostia Banda a Muzička aj ďalší muzikanti a speváčky, a samozrejme nová Partia s novými choreografiami. No a to bol presne ten moment, kedy sa z Partie stával len ďalší amatérsky folklórny súbor, ktorý s pietou rekonštruuje filmové či zvukové záznamy, pramene a tradície, pre menej chápavého diváka, ktorý si poriadne nenaštuduje program, ignorant jeden, sú určené nahovorené úvody, aby pochopil, že to, čo o chvíľu uvidí, nie je len tak hocijaký taneček, ale kus histórie. Ak treba divákovi čokoľvek z diela dovysvetľovávať, nie je to dobré dielo.
Až po skončení programu som si ja, ignorant, poriadne prečítala zásadnú informáciu: v súčasnosti sú členmi súboru prevažne poslucháči Katedry etnológie a folkloristiky UKF v Nitre, z tamodtiaľ je i vedúcim tanečnej zložky Alfred Lincke. Nič proti folkloristom ani proti tomu, aby si noví pokračovatelia robili také programy, ktoré vyhovujú ich vkusu, vzdelaniu a presvedčeniu. Fakt by ma ale zaujímalo, čo dnes robia poslucháči katedry tanečnej tvorby VŠMU a kde možno vidieť ich odvážne choreografické nápady.
Partia 10 (k)rokov
DK Zrkadlový háj , 16. 11. 2016
Dramaturgia: Alfréd Lincke, Vladimír Michalko
Réžia: Vladimír Michalko
Choreografie: Vladimír Michalko, Alfréd Lincke, Atilla Oláh, Anikó Lépes
Autorka je redaktorka časopisu .týždeň.
