Skúsil pop-art. Učarovalo mu ale ľudové umenie a ikony svätcov
Pochádza z Turčianskeho Svätého Martina, avšak jeho najväčšie zážitky z detstva sú spojené s návštevami a prázdninami u starého otca v Laclavej, dedinke vzdialenej od Martina okolo 20 kilometrov. Tu pričuchol Michal Škrovina k životu na dedine so všetkým, čo k tomu patrí: vzťahmi, zvykmi i miestnymi postavičkami, náboženským životom a zažil ešte aj prejavy folklóru v jeho autentickej podobe.
Dodnes nachádza v týchto zážitkoch inšpiráciu. Častokrát jeho obrazy znázorňujú udalosti z Laclavej a blízkeho okolia.
Pretvorené jeho fantáziou a snovým videním môžete obdivovať scény zo zabíjačky, z dedinského dvora, salaša a pastvy, prác na poli, plntníkov, ale aj zábavy a zvykov v rôznych obdobiach roka. Mnohé obrazy zobrazujú akúsi surreálnu krajinu, alebo scény. Napríklad obraz Poľovníkov sen, alebo Príchod jari, kde jar je vyobrazená ako víla, ktorá na krajinu sype farebné kvety.
Iné práce sú zase inšpirované osobným zážitkom, alebo konkrétnymi osobami. Ako napríklad postavou starého opilca Cígera, ktorý ľuďom narozprával, ako ho cestou z krčmy zhodil z lávky svetlonos. Pán Škrovina však zobrazuje aj témy vyslovene typické pre maľbu na sklo – Jánošíka a náboženské motívy, ktoré sú veľmi podstatnou mierou námetom jeho prác. Ale asi najviac ho inšpirovali ikony svätých, ktoré tiež pretavil do svojho originálneho jazyka.
Podstatnú časť svojho profesného života architekta zasvätil Petržalke. O pozadí budovania sídliska (a búraní starej Petržalky) vie svoje a je to téma na ďalší samostatný rozhovor. Ani táto téma neušla jeho umeleckému vyobrazeniu – v práci s názvom Posledný tanec víl v Ovsišti, kde za čistinkou s tancujúcimi vílami vidno v pozadí žeriav a rozostavaný panelák.
Porozprával nám, ako si k maľovaniu na sklo vlastne pričuchol. Otec jeho kamaráta z mladosti mal zbierku starých obrázkov na skle. To ho silno zasiahlo a tak to tiež skúsil. Nie však napodobňovaním videného – techniku maľby na sklo chcel posunúť do súčasnosti a tak vzniklo niekoľko pop-artových obrázkov. Počas štúdií na vysokej škole spoznával a obdivoval moderné umenie, nakoniec si však vytvoril svoj vlastný jazyk v rámci žánru – poznáme ho ako insita, lebo ako hovorí, „to ľudové umenie bolo silnejši vnem“.
Pozrite si video a nahliadnite s nami do sveta Michala Škrovinu… je v ňom kus jeho detstva a kusisko niečoho rozprávkového, snivého a originálneho.
Galéria fotiek