Modrotlač je znova v móde. Pritom ide o 400-ročný postup

02/12/2014

Námetom dnešnej reportáže je výroba modrotlače tradičným spôsobom. Nestáva sa nám často, aby sme citovali odborné zdroje, lebo najradšej si všetko chceme vyskúšať a ochutnať sami. Aby sme však nič nepoplietli a priznali zaujímavú terminológiu, urobíme dnes výnimku. Modrotlač je indigom farbená bavlnená látka s tlačenými vzormi. Negatívne vzorovanie sa docieľuje tzv. rezervou = zamedzením farbenia látky v mieste vzoru. Na podobnom princípe je založené aj batikovanie. Ako rezerváž sa pri výrobe modrotlače používala krycia kaša – papp, ktorá sa nanášala ručne tlačením pomocou modrotlačiarskych foriem, novšie strojom pomocou perrotiny. Potlačené plátno sa po zaschnutí farbilo ponorením do kadí naplnených indigovým roztokom (kypa). Rezerva sa odstraňovala praním v slabom roztoku kyseliny sírovej. Usušené plátno sa mangľovalo. Čím bol mangeľ ťažší, tým bolo plátno lesklejšie a vzor výraznejší. Najstaršia zachovaná modrotlač z územia Slovenska pochádza z roku 1783 z Kremnice a z roku 1784 z Dobšinej. (autor textu: Oľga Danglová, www.ludovakultura.sk)

Hlavnou postavou tohto dielu relácie Nehaňte ľud môj je mladý, 24 ročný študent, Peter Trnka. Ten sa rozhodol vzkriesiť staré remeslo a pokračovať v ňom. V ich rodine sa traduje z pokolenia na pokolenie už päť generácií. Vnuk posledného slovenského majstra Stanislava Trnku z Púchova často sledoval deda v jeho dielni. Nikdy sa ho však nevypytoval na detaily a presné postupy. Ten správny čas pre neho nastal, až keď mu začínali prázdniny po maturite. Od svojho deda sa chcel dozvedieť všetko podstatné o výrobe modrotlače. Nanešťastie to však už nestihol. Majster Trnka odišiel náhle a s ním aj tajomstvá alchýmie a detaily postupov výroby. Tie sa odovzdávali najmä ústnym podaním. Petra to však vôbec neodradilo. Práve naopak. Bol pevne rozhodnutý a začal miešať a tlačiť na vlastnú päsť. Pomaly si vytvára vlastné postupy a receptúry chemikálií. Hovorí o sebe, že sa stále učí a že je zatiaľ vo fáze experimentovania a optimalizovania všetkých postupov. Nezačínal však od nuly. Po dedovi zdedil všetko potrebné a tak si doma, v Ivanke pri Dunaji, vybudoval dielňu. Tá zahŕňa štyri najpodstatnejšie veci: stôl na potláčanie látky, kypu s indigom na farbenie, formy a šašiju na rozotieranie pappu. Hlavne na kypu (kaďa na farbenie hlboká 2,5 metra) je veľmi hrdý. Tá sa z Púchova preniesť nedala a tak si, vlastnú vybudoval celkom sám.
V súčasnosti už dokáže vybaviť aj menšie objednávky a s výsledkami svojej práce je už viac spokojný, ako nespokojný. Pevne dúfame, že sa výrobe modrotlače bude Peter Trnka venovať aj naďalej s takým zanietením ako doteraz, a tradícia rodinného remesla bude pokračovať naďalej. Postup výroby modrotlače opísal Peter takto: „Na vyžehlené plátno sa za pomoci foriem potláča rezerva, ktorá vytvára ornament. Vhodné sú všetky prírodné vlákna. Dá sa farbiť napríklad na ľan, hodváb alebo bavlnu. Potlačené miesta budú na konci biele. V ďalšej fáze sa plátno farbí v indigu: látka sa niekoľkokrát namočí do roztoku a vyberie na vzduch, aby mohla oxidovať, a tým sa indigo na látke stáva trvácne. Farbenie trvá zhruba 5 hodín. Po poslednom farbení a oxidovaní sa látka vyperie v slabom roztoku kyseliny sírovej, ktorá rozpustí papp a ešte lepšie zafixuje farbu. Následne sa látka vysuší, vyžehlí a modrotlač je hotová.“

Galéria fotiek

Partneri

  • Powerlogy
  • SME TV
  • Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
  • LAGO more.than.pure.photography