Hovorili mu, že na Orave nič nie je

Oravci doma skrývali veľké poklady. Boli to piesne, ktoré ich naučili rodičia a starí rodičia.

Tento diel relácie Nehaňte ľud môj je veľmi špeciálny. Vydali sme sa totiž po stopách dvoch výnimočných ľudí, ktorí mapovali ľudovú hudobnú kultúru slovenských regiónov – Viliama J. Grusku a Svetozára Stračinu.

Keď nás pred rokom opustil Viliam Ján Gruska, znalec tradičnej ľudovej kultúry, jeho syn Viliam sa pustil do veľkého upratovania rozsiahleho archívu. „Upratovanie“ je pritom nesprávne slovo lebo Gruska bol systematický človek. Mal utriedené myšlienky aj archív. Rodina sa však rozhodla nájsť vhodný spôsob, akým by jeho projekty sprístupnili verejnosti. Ako prvý v reedícii vychádza projekt, ktorý verejnosť už dávno pozná a ktorý Gruska so Stračinom realizovali od 70. do 90. rokov – Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry Slovenska.
Jednalo sa o zvukové antológie obcí vybraných regiónov – postupne vychádzali gramoalbumy Orava, Podpoľanie, Liptov, Pohronie, Kysuce a Terchovská dolina, Gemer a Malohont. Boli to výpravné vydania, ktoré sú dodnes neprekonané – podľa mnohých etnomuzikológov dokonca v európskom kontexte. Týka sa to prípravy – nahrávaniu predchádzali rozsiahle výskumy po slovenských dedinách, ktoré Gruska so svojimi asistentmi realizovali osobne. Aj samotnej realizácie – len na albume ORAVA účinkovalo viac ako 180 spevákov a muzikantov. Prevažná časť z nich bola staršia generácia, ktorá si ešte pamätala autentické prejavy folklóru z 20-tych rokov minulého storočia.
Keď ma oslovil Viliam Gruska mladší, či nechcem ísť s kamerou navštíviť niektorých z nich, neváhal som ani minútu. Manželia Ganobčíkovci a Zápotoční a asistent prípravy, hudobný redaktor Juraj Dubovec nám porozprávali svoje spomienky na prípravu a nahrávanie v rozhlasovom štúdiu v Banskej Bystrici.

Viac o projekte ORAVA – Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry Slovenska.

Galéria fotiek