Bratislavské rožky sú maturitnou otázkou. Prešli by ste?
Bratislavské rožky ako tip na reportáž nám chodil po rozume už dávno. Ten správny čas nastal, až keď nás pani Eva Bolemant z občianskeho združenia, ktoré má rovnaký názov ako táto špecialita, poslala za majstrom Vojtechom Szemesom. Ten je považovaný za novodobého krstného otca Bratislavských rožkov.
O histórii tejto prešporskej delikatesy vie všetko, čo sa zachovalo v archívoch a tiež aj od svojho otca, rovako pekára. Práve pán Szemes má veľkú zásluhu na tom, že Bratislavské rožky po rokoch komunizmu, kedy sa na ne skoro zabudlo, prežívajú svoju renesanciu. Dokonca sú dnes už chránené certifikátom Európskej únie ako „Zaručene tradičná špecialita“. Pán Szemes sa rovnako pričinil aj o to, že príprava Bratislavských rožkov je maturitnou otázkou na Strednom odbornom učilišti potravinárskom na Farského ulici v Bratislave. Keď bude postup prípravy bratislavských rožkov poznať aj najmladšia generácia pekárov, nestane sa, že sa na ne zabudne.
Pán Vojtech Szemes je veľmi energický pán, ktorý celý svoj život zasvätil pekárstvu. Okrem samotného pečenia ho zaujíma aj všetko, čo s tým súvisí. Teda ja história. Vydáva vlastný časopis o pekárstve, je aj súdny znalec pre technológiu a stroje v pekárskej a cukrárskej výrobe a vydáva aj akreditácie v tejto oblasti. Rovnako je cechmajstrom Cechu pekárov a cukrárov pre región západného Slovenska. No a jeho slabosťou sú Bratislavské rožky a ich niekoľko storočná história spojená s týmto mestom.
Podľa doložených historických materiálov je toto sladké pečivo známe najmenej od 16. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1785, kedy ich pekár Wilhelm Scheuermann vystavil vo svojej cukrárni na dnešnom Hviezdoslavovom námestí pod názvom Pressburger Beugel. Na prelome 19. a 20. storočia sú Bratislavské rožky alebo Pozsonyi Kifli, či Pressburger Kipfel, chýrna špecialita, známa aj na cisárskom dvore vo Viedni. Aj vďaka tomu získali už pred vyše 100 rokmi ochrannú známku. Sú tak vôbec prvým chráneným potravinárskym výrobkom na území dnešného Slovenska. Medzi ďalších známych výrobcov Bratislavských rožkov patril aj pekársky majster Johann Korče. Ten žil v rokoch 1851- 1919. Za svoje pekárske umenie si vyslúžil dokonca aj rytiersky Rád Františka Jozefa. Pripomína to aj nápis vytesaný do náhrobného kameňa na bratislavskom Martinskom cintoríne.
Obdobie druhej svetovej vojny a následné znárodňovanie súkromných pekární znamenali koniec zlatej éry tohoto symbolu kozmopolitnej Bratislavy. Keď Ján Šimunek s manželkou Zuzanou a svokrou Evou Zadorovou zakladal malú firmu na výrobu cestovín a vybavoval potrebné certifikáty, stretol sa práve s Vojtechom Szemesom. Výsledkom tohto stretnutia bolo, že Šimunekovci tiež podľahli záujmu o históriu tejto špeciality. Ich rodinná pekáreň dnes dodáva Bratislavské rožky na mnohé podujatia. Raz piekli dokonca objednávku na päťtisíc rožkov. O tom, ako sa dá týmito rožkami nasýtiť, svedčí aj ich skúsenosť spred roka. Napiekli veľké množstvo rožkov na festival, kde ich plánovali predávať. Festival však pre zlé počasie organizátori zrušili. Čo s toľkými napečenými rožkami? Šimunekovci neváhali a rožky venovali ľudom v núdzi. Tí si ich vraj veľmi pochvaľovali. Najväčšia pochvala však pre nich je, keď si od nich rožky objedná sám majster Szemes, alebo ľudia z občianskeho združenia Bratislavské rožky. Je to pre nich viac ako certifikát kvality a poctivého prístupu. Aj my sme ochutnali ich majstrovstvo a môžeme potvrdiť, že sú vynikajúce. Len málo pekárenských výrobkov sa dnes môže pochváliť značkou „bez použitia chémie“.
Bratislavské rožky – recept:
45 dkg múky
5 dkg práškového cukru
12,5 dkg masla
6 dkg masti
1 dkg soli
2,5 dkg droždia (stačí iba nadrobiť do cesta)
1 vaječný žĺtok
cca 1,5 dl studeného mlieka (pridávať postupne)
Hotové cesto rozvaľkáme na hrúbku cca 2 mm. Pridáme makovú, alebo orechovú plnku podľa chuti a vytvarujeme rožok. Pečieme asi 10 minút pri teplote 180 – 190°C.
(zdroj historických informácií a recept: OZ Bratislavské rožky – Pozsonyi Kifli)
Galéria fotiek
foto © Martin Kleibl
