Speváčka Veronika Strapková: „Človek ma zaujme až vtedy, keď spoznám jeho hodnoty.“

26/04/2017

Charizmatická speváčka Veronika Strapková je vďaka silnému, špecifickému hlasu rozpoznateľná už na prvé počutie. Kráska, ktorá verejnosť zaujala najskôr ako súťažiaca v speváckej šou Hlas Česko Slovenska, sa spevu intenzívne venuje aj dávno po jej skončení. S talentom, pracovitosťou, sebadisciplínou a tak skvelými fanúšikmi (ku ktorým patríme i my) to ani inak nejde. 😊

Veronika, aký je tvoj vzťah k folklóru?

Môj vzťah k folklóru je veľmi pozitívny, hoci musím priznať, že ešte donedávna bol skôr pasívny. To znamená, že ma baví ľudová hudba, obdivujem krásu našej tradície a kultúry, no sama som ľudové piesne nespievala. To sa zmenilo až nedávno. Na Slovensku totiž máme jeden krásny projekt, Party v 21. storočí, ktorého som sa zúčastnila. Cieľom bolo nafotiť mladé slobodné dievčatá v už takmer zabudnutých svadobných partách. Celý projekt ozvláštnili maľby na tvári vychádzajúce z motívov party. Následne sa všetko vytlačilo na plátno a maliarka to celé dokreslila. Výsledok je úžasný, ľudový a moderný zároveň. Aktuálne prebieha nádherná výstava a pre jej účely som naspievala zopár piesní, napríklad Chodila dievčina.

Je pri vstupe do tvojho domu na prvý pohľad vidieť, že si umelkyňa?

Momentálne by ste jediné umenie mohli nájsť v bordeli, ktorý doma mám. (smiech) Ale je to spôsobené tým, že sa sťahujem do nového bytu a verím, že sa mi do neho podarí prepašovať aj kúsok umenia.

Nájdeme v tvojej domácnosti aj niečo z ľudovej tvorby?

Ako prvé mi napadnú doplnky k oblečeniu. U rodičov máme tiež staršie keramické predmety, šúpoľové vianočné ozdoby a ďalšie zaujímavé kúsky našej histórie.

Máš silný hlas, ktorý je nepochybne tvojím poznávacím znamením. Rozmýšľala si niekedy nad tým využiť ho napríklad aj vo folklórnom súbore?

Ako dieťa som snívala o tom, že raz budem speváčkou a tak som sa prihlásila do školského súboru. Sem-tam som spievala aj sólo časti, no už od detstva som mala taký chrapľák. Do zboru som preto veľmi nezapadala. Mladé dievčatá disponovali jemnými, vysoko posadenými hlasmi, ja ho mám zas nižší a zachrípnutý. Nevedeli mi nájsť polohu, v ktorej by som sa našla a tak som zhruba po roku zo zboru odišla. Odvtedy som prvýkrát spievala ľudovú pieseň až tento rok.

Zvykneš navštevovať folklórne podujatia?

Musím priznať, že zatiaľ som na žiadnom takom nebola. No určite by som folklórny festival rada navštívila. Možno sa mi to podarí tento rok.

Napadne ti meno človeka, ktorý sa nepohybuje v slovenskom šoubiznise, no ty ho obdivuješ pre to, čo dokázal alebo pre to, čomu sa venuje?

V jednom okamihu mi napadne hneď niekoľko ľudí, ktorých možno obdivovať. Môže to znieť ako klišé, ale najviac obdivujem svojich rodičov, sme si nesmierne blízki. Ľudia dokážu obdivovať kohokoľvek a v rôznych smeroch, ale mňa oslovujú ľudia, ktorých poznám osobne, vidím, že sú féroví a príjemní aj v obyčajnom živote. A pokiaľ dobre robia svoju prácu, je to príjemný bonus. Človek ma zaujme až vtedy, keď spoznám jeho hodnoty a vidím, ako sa správa k ostatným ľuďom.

Ktoré z ľudových remesiel ťa istým spôsobom fascinuje, respektíve láka do takej miery, že by si sa mu možno aj rada priučila?

Mňa fascinuje všetko, čo je človek schopný vytvoriť vlastnými rukami. Ja osobne totiž nie som veľmi zručná (smiech). Rovnako sa teším z toho, ako si uchovávame naše tradície a vďaka nadšencom, ktorí sa folklóru venujú celý život, je naše história stále nažive. Naposledy ma oslovili košíky – prútené pletené košíky. Alebo to, ako sa vyrábajú kroje, aké ťažké je ušiť ich. Je to krásne!

Ktoré slovenské jedlo pripravuješ najradšej, a ktoré naopak príliš „nemusíš“?

Keď varím, sú to skôr jednoduché jedlá typu cestoviny, hydina, soté. Z typicky slovenských jedál mám rada šúľance, viem ich aj celkom slušne pripraviť. 😊 Ale napríklad také pirohy na svoju premiéru v mojom podaní ešte len čakajú.

Ešte späť k tvojej tvorbe. Máš nesplnený umelecký sen, ktorý je skrytým motorom pre tvoje ďalšie pôsobenie?

Mám veľa snov, ktoré túžim postupne naplniť. Najviac ma však poháňa samotná radosť z tvorby. Ťažko ju opísať, ale myslím si, že ju dôverne pozná každý umelec. Umelec, ktorý tvorí a je šťastný. Hudba je sama o sebe motivujúca. Niekedy napríklad myslím na to, aké by to bolo, keby moja hudba spôsobovala radosť iným a keby im dokázala umocniť pocity, prípadne ich nakopnúť, keď sa im nedarí. To je fantastická a neuveriteľná moc, ktorú v sebe hudba nesie.

Ktorý kút na Slovensku máš najradšej a prečo?

Mám rada Žitný ostrov, keď zapadá slnko a vidno ho široko nad obzorom. Tam nenájdete hory, iba polia a lužné lesíky. Mám rada vodu, pretože ma upokojuje. Celkovo mi imponujú lokality s roztrúsenými obydliami. Život uprostred prírody. V civilizácii, ale zároveň izolovaný. A vzduch v horách … to je niečo nádherné.

V ktorom slovenskom meste, s výnimkou Bratislavy, si vieš predstaviť život?

Viem si predstaviť žiť tam, kde mám rodinu. Takže momentálne je to okrem Bratislavy ešte aj Dunajská Streda. No ak by bývali inde, presťahovala by som sa za nimi kamkoľvek.

Máš dlhoročný vzťah, s partnerom si šťastná a celkom určite už padla reč i na svadbu. Ak sa pozrieme trošku vpred, chcela by si raz zažiť typickú slovenskú svadbu s čepčením, starejším atď. alebo ťa láka úplne iný scenár?

Dlho som si svoju svadbu predstavovala tak, že bude veľmi malá, niekde mimo domova a za prítomnosti najbližšej rodiny. No viem, že svadba je oslava, o radosť sa treba podeliť a prežiť ju preto aj s ďalšími ľuďmi, ktorí sú vám blízki. A preto, ak raz bude, zrejme sa odohrá doma, s priateľmi, rodinou, starejším aj čepčením. Je to veľmi dojemné a silné. Zažila som to už na svadbe kamarátov a má to neskutočné čaro.

comments powered by Disqus

Partneri

  • Powerlogy
  • SME TV
  • Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru
  • LAGO more.than.pure.photography