Spevák Jakub Petraník: „Aj vďaka nesprávnym veciam z minulosti som dnes spokojný a šťastný.“

Niekdajší účastník speváckej súťaže Superstar, Jakub Petraník, rokmi dozrel a v súčasnosti sa prezentuje skôr kritikmi veľmi kladne hodnotenou tvorbou, než búrlivými škandálmi. Čo miluje na šansóne, prečo má blízko aj k folklóru, aké typy spevákov „nemusí“ a ešte ďaleko viac, nám prezradil v dnešnom rozhovore. 😊

Média ťa opisujú ako umelca, ktorý po niekoľkých škandáloch a excesoch s nahotou konečne dospel. Tvoj umelecký prerod však znamenal i prechod od popu k šansónu. Čím si ťa získal práve tento hudobný žáner?

Tým, že má veľkú výpovednú hodnotu. Je dramatickejší a nabitý emóciami. V šansóne existuje veľká voľnosť, čo sa prejavu týka, a to je podľa mňa úplne skvelé. V podstate v ňom  absentujú akékoľvek hranice, kam až možno zájsť, a v jednej jedinej skladbe sa dá podrobne vypovedať celý príbeh.

Čo pre teba vo všeobecnosti znamená hudba a čo, podľa teba, dnes nesmie chýbať spevákovi aby bol úspešný?

Hudba je celý môj život, venujem sa jej odmalička. Začínal som v spevokole, neskôr som hral v asi štyroch kapelách súčasne, teraz tvoríme vlastné piestne. Na to, aby bol niekto úspešný, asi recept neexistuje. Skôr ide o súhru okolností, no ak niekto robí istý druh hudby iba preto, aby bol úspešný, avšak v skutočnosti sa lepšie cíti v niečom úplne inom, ide o kalkul a z tvorby to cítiť. Mám to šťastie, že nie som odkázaný na „úspech“, respektíve „neúspech“ toho, čo ako kapela vypustíme von. Aj preto som sa rozhodol skúsiť šansón.

Vraciaš sa občas v mysli späť do minulosti a napadne ti, že by si niečo spravil inak?

To nerobím. Najďalej sa vraciam pár minút späť a poviem si: „Tak toto som povedať/urobiť nemusel.“ So svojím životom a tam, kde sa momentálne nachádzam, som spokojný. Aj vďaka nesprávnym veciam z minulosti som dnes šťastný.

Aký je tvoj vzťah k slovenskému folklóru? Máš blízko k ľudovej tvorbe?

Moja mama tancovala vo folklórnom súbore, nespočetne veľakrát som s ňou sledoval rôzne vystúpenia folkloristov. Môj vzťah k folklóru je vďaka tomu, ale i nádhernej atmosfére, veľmi kladný.

Vieš si sám seba predstaviť v hudobnej spolupráci s folklórnym súborom či spevákom? Dočkáme sa v tvojom prípade aj folklórneho albumu? Pred pár rokmi by si tiež nebol povedal, že si zamiluješ šansón … 

To si predstaviť určite viem. I keď zrejme iba ako jednorazovú záležitosť, ale práve vďaka tej národnej duši by mi bolo cťou. Celý album si už predstaviť nedokážem, ale v rámci nejakého vystúpenia by to mohlo byť super.

Tvrdíš, že nič nevystihne emóciu tak dokonale ako šansón. Čím, okrem hudby, zvykneš ešte vyjadrovať svoje pocity?

Ja som veľmi otvorený a emotívny človek, okrem hudby prejavujem vlastné emócie aj tým, že o nich nemám problém rozprávať a povedať všetko (všetkým) narovinu.

O tom, že vieš spievať, niet pochýb. Ako si na tom však s tancom?

Tanečne som na tom oveľa horšie ako napríklad s háčkovaním. (smiech) A to som v živote neháčkoval. Naozaj som príšerný tanečník. V Superstar sme mali tanečné kolo, za týždeň nacvičovania choreografie som nebol schopný zapamätať si ju.

Mali sme tu Veľkú noc. Keď sa poohliadneš späť, ktorých päť vecí sa ti s Veľkou nocou neodmysliteľne spája?

Sladkosti, šunka, syrek (taká vec z vajec na východe), rodina a jar.

Existuje ľudová tradícia, ktorú sa snažíš dodržiavať?

Teraz už veľmi nie, ale ako deti sme oblievanie a šibanie prežívali možno viac ako Vianoce. Mamka je totiž učiteľka v materskej škole, takže ako rodina sme boli vždy všetci vedení k dodržiavaniu rôznych tradícií a zvykov.

Ktorému slovenskému jedlu nikdy neodoláš?

Nechcem povedať bryndzové halušky, hoci ich milujem, no najviac zo všetkého si pochutím na babkiných pirohoch.

Si v súčasnosti postrachom žien a snažíš sa dodržiavať šibačkové zvyky alebo sa tešíš skôr na plné stoly jedla a voľné dni?

Posledné roky som tieto zvyky kvôli pracovným povinnostiam trochu zanedbal, ale už to vo všeobecnosti so šibaním nepreháňam. Oblievam iba mamu a babku. (smiech)

Kto je tvojim najväčším kritikom?

Myslím si, že rodina a moji priatelia. Nikto z nich špeciálne nevytŕča. Všetci ľudia v mojom okolí vedia, že mám rád priame debaty a nebojím sa pravdy, hoci nebýva vždy príjemná.

Mal si niekedy chuť so všetkým, obrazne povedané praštiť, a venovať sa celkom inej profesii?

To nie. Viem, že nič iné robiť neviem.

Čo ťa po rokoch v hudobnej brandži dokáže ešte stále prekvapiť? 

Prekvapiť asi nič, ale vadí mi, pokiaľ z niekoho cítiť práve ten spomínaný kalkul.

Prezraď fanúšikom i nášmu portálu, čo pre nás chystáš v tomto roku? 

Neviem či to v tomto roku stihneme, pretože ide o zdĺhavý proces, ale chcel by som nahrať ďalší šansón s videoklipom.