Zuzana Haasová: „Stále budem cestovať za tými, ktorí si cestu ku mne nemôžu dovoliť.“

Zuzana Haasová je ženou mnohých tvárí. Pri vymenúvaní aktivít, ktorým sa počas dňa venuje, ťažko uveriť, že jej na ne postačí iba jeden život. Speváčka, herečka, režisérka, moderátorka a choreografka má tiež vlastné divadlo Haaf, účinkuje v kapele The Susie Haas Band, píše scenáre a tento rok vydá knižku pre deti. Veľmi blízko ale má aj k slovenskému folklóru.

Zuzi, aký je tvoj vzťah k folklóru?

To je dosť všeobecná otázka. Hudobné nástroje, odev, remeslá, jedlá, zvyky … Zaujímam sa aj o folklór v iných krajinách, jeho históriu, ako vznikal, na aké prekážky počas vývoja narazil a podobne. Dokonca som v rámci môjho detského divadla Haaf vymyslela predstavenie, kde folklór ako taký predstavujem deťom. Musím povedať, že obzvlášť zaťažená som na brazílsky folklór. Má rytmus, hovorím tomu “gule”, a nič mu podľa mňa nechýba.

Znamená to, že aj, čo sa hudby týka, si skôr temperamentná?

Nemám špecifický hudobný vkus. Vypočujem si všeličo a myslím si, že ľudia by mali mať v merku čo možno najširšie hudobné rozpätie. V každom kúsku hudby možno predsa nájsť emóciu, ktorá si vás získa, folklórnu muziku nevynímajúc.

Je pri vstupe do tvojho domu na prvý pohľad vidieť, že si umelkyňa?

Hlavne každému musí byť hneď jasné, že mám blízko k hudbe. Môj manžel vie, ako veľmi milujem starožitné hudobné nástroje. Mám ich doma takmer na každom kroku. (smiech). Som herečka, ktorá spieva starý jazz a miluje šansóny, robím kabaret, kostýmy, ktoré nosievam na vystúpenia, mávajú častokrát nádych folklóru – jednoznačne moju vášeň preň vidno, a to aj keby ste nechceli.

Máš blízko povedzme aj k tradičným remeslám?

Ako dieťa som bola neustále v kontakte s prírodou, spolu so sestrami sme sa priučili koseniu, vyrezávali sme a vyrábali predmety z dreva, aj so sekerou viem dobre narábať, ja aj samotný spev považujem za remeslo. Málokto o mne vie, že zbožňujem šitie. Väčšinu kostýmov si na vystúpenia šijem sama, pokiaľ mi to čas dovolí.

Pri práci sa už stretla s množstvom zaujímavých ľudí. Pred kým sa ti doslova podlomili kolená?

Nohy sa mi podlamujú vždy, keď cítim spätnú väzbu ľudí, napríklad na koncertoch. To sú emočne veľmi silné okamihy, pri ktorých sa neraz aj rozplačem. Vážim si tiež pamiatkové veci a darčeky od ľudí čo ma obdarujú alebo na mňa myslia. Mojou úchylkou je, že každý jeden si vystavím. Týmto spôsobom dávam najavo, že si ich vážim a pripomínajú mi konkrétne okamihy.

Zaujímavá farba hlasu a herecký talent je dar, ktorý nemá každý. Natrápila si s a veľmi, kým si ho dostala do takej roviny, v akej je dnes?

Hlas sa mení aj vekom. Môj hlasový záber je ozaj veľký, na koncerte sa mi už stalo, že som ním s prehľadom nahradila pokazený mikrofón a spievala som bez neho. O svoje hlasivky sa starám, chodila som aj na hodiny spevu. Pred časom som absolvovala operáciu hrdla a bála som sa, že si to odnesie práve môj hlas. Našťastie, nestalo sa tak vďaka chirurgovi MUDr. Štefaničkovi a mne sa paradoxne zdá, že pesničky dokážem odspievať ešte lepšie.

Veľa sa rozprávame o tvojej speváckej kariére. Cítiš sa byť viac speváčkou alebo herečkou?

Moje počiatočné ambície so spevom príliš nesúviseli. Som vyštudovaná herečka, ktorá zabŕdla aj do spevu. Vlastnú kapelu The Susie Haas Band mám osem rokov, spievala som však aj pred jej založením. Za herectvo dám ruku do ohňa, dokážem sa dokonale zžiť s akoukoľvek stvárňovanou postavou. Ako speváčka si však nechám poradiť a ešte stále sa mám čo učiť. Som skrátka herečka, ktorá spieva.

So svojim Divadlom Haaf vystupuješ pred deťmi. Sú detskí fanúšikovia prísni?

Deti sú jednoznačne to najprísnejšie publikum. Tam nefunguje kvázi slušnosť – ostanem do konca, pretože sa to patrí. Deti ti hneď dajú pocítiť, pokiaľ je niečo otrasné a nebaví ich to. Je potrebné premyslieť si, čím ich zaujať, aby sme nezažili potupu. (smiech) Veľakrát som preto skúšala predstavenia a nové nápady pred dcérou. Jej doba sústredenia, ako aj v prípade väčšiny detí, je tridsať minút, naše predstavenia trvajú päťdesiat minút. Neustále vymýšľam nové podnety, aby som pozornosť malých divákov udržala dostatočne dlho a aj sa mi to darí. Milujem vystúpenia pred deťmi a strašne ma to s nimi baví. Je neopísateľné cítiť ich vďaku, záujem, lásku. Tá spätná väzba je úžasná, aj keď nie je slovná. A možno práve preto.

Mávaš vôbec trému?

Trému nemávam absolútne, ani pred vystúpením a ani počas neho, ani pred kamerou, pri rozhovoroch, hľadaní práce. Akonáhle veci robíte prirodzene a nestaráte sa príliš o to, čo si myslí okolie, tréma zmizne. Je dôležité byť sám sebou, byť prirodzený, dobre naladený a úprimný. Keď sa človek správa ľudsky, priateľsky a s pokorou, vráti sa mu to. Tréma ako taká mi ale v živote trošku chýba, preto vyhľadávam adrenalínové športy.

Čo musí mať filmový scenár / pieseň, aby si si povedala: „Idem do toho!“?

Musí mať zmysel. Bez zmyslu nejdem do ničoho.

Čo ťa v súčasnosti najviac zamestnáva vo voľnom čase?

Kúpili sme chalupu v pôvodnom stave, má za sebou veľa príbehov. Prerábame ju sami, môj manžel je veľmi zručný. Aj dom, v ktorom bývame teraz, postavil spolu so svojím otcom. Chcem tu jedného dňa pestovať potraviny, ktoré nemusím kupovať, mať svoje zemiaky, kozy a baranov, svoju oázu pokoja. Chodím sem veľmi rada, práca vonku ma skutočne baví. Odpadávam, keď musím pracovať iba hlavou. Toto je pre mňa úžasný relax.

Zuzi, máš ešte nesplnený, umelecký sen?

Jeden mám, a síce vybudovať divadlo, do ktorého by ľudia chodili a cítili sa v ňom príjemne s výbuchmi smiechu. Divadlo, kde ľudia len nesedia na stoličkách a nepozerajú sa na účinkujúcich, ale do vystúpenia sa aktívne zapájajú. Možno kabaretné divadlo. (smiech)

Aj to k takému divadlu pomaly smeruje?

Nad kamenným divadlom premýšľam čoraz častejšie, ide o môj dlhodobý sen. Zatiaľ som nedospela do štádia, že by som sa mu vedela venovať naplno. Určite je to spôsobené aj tým, že mojich vystúpení s kapelou neustále pribúda. Keď príde tá chvíľa, určite to urobím a usadím sa s ním. Už teraz ale viem, že stále budem cestovať za tými, ktorí si cestu ku mne nemôžu dovoliť.

A na záver, načrtneš nám niečo zo svojich pracovných plánov pre tento rok a aj do vzdialenejšej budúcnosti?

S kapelou The Susie Haas Band nahrávam 2 CD starého jazzu, swingu. Chcem sa tiež vrátiť späť v čase, pre deti spievať folklórne piesne, skladby, ktoré všetci dobre poznáme, no sú pomaly zabudnuté. Vďaka tejto hudbe plánujem deti naučiť názvy jednotlivých hudobných nástrojov – aby vedeli, z čoho slovenská hudba vznikla, kde sú napríklad jej korene a prostredníctvom môjho divadla tak prispieť k tomu, aby sa na folklór nezabudlo. Okrem toho som dokončila knižku Cirkus Romána, ktorá bude pravdepodobne tento rok i vydaná. Na ňu nadväzuje CD Cirkus Romána. Mojim cieľom je ukázať, že cirkus je jeden veľký humbug, zábava a môže ho robiť každý bez toho, aby sa bytostne týkal zvierat či manipulácie s nimi. Teším sa, že môžem prísť kamkoľvek, rozbaliť svoj cirkus s Divadlom Haaf a zahrať naživo práve deťom. Sú našou budúcnosťou, za ktorú zodpovedáme práve my v prítomnosti. 😊