Obľúbená moderátorka Dominika Dadíková: Čo by urobila bez nároku na honorár?

Moderátorku Dominiku Dadíkovú poznáte z vysielania rannej šou na rádiu Europa 2, kde si za roky pôsobenia získala priazeň desiatok tisíc poslucháčov. Nečudo, je mladá, vtipná, pohotová a má obdivuhodný improvizačný talent. Možno ste to netušili, no dokonca ju čosi spája i s folklórom.

Dominika, čo ti napadne ako prvé, keď sa povie folklór?

Ako prvé mi napadne odkaz pre budúce generácie: Folklór je nesmrteľná stopa v čase.

Čo ti napadne ako prvé, keď sa povie slovenský folklór? 

To je už konkrétne niečo, čo je môjmu srdcu blízke. Tancovala som 4 roky vo folklórnom súbore, aj prvého frajera som si tam našla.

Málo ľudí vie, že ľudový tanec ti nie je vôbec cudzí. Prezraď nám o tejto ére viac.

To sa už musím rozpamätať na doby dávno minulé, pretože s ľudovým tancom som začala počas základnej školy, vo veku cca 11 rokov. Držalo ma to dovtedy, kým som sa nezaľúbila. On potom začal randiť s inou tanečnicou, čo ma ranilo natoľko, že som s tancom prestala. Nakoniec som s tým sólistom aj tak chodila pár rokov. Moja láska k folklóru ale trvá dodnes. Babka pochádza od Terchovej, takže to mám v krvi a aj teraz si občas struhnem nejaké kroky z Detvy, Myjavy alebo Karičky. Samozrejme, iba doma v obývačke.

A predsa si sa rozhodla vymeniť ľudový kroj za mikrofón. Čím si ťa získalo moderovanie?

Táto zmena neprebehla spôsobom niečo za niečo. Folklór som riešila ešte na základnej, respektíve chvíľku na strednej škole, s moderovaním som začala až v prvom ročníku na výške. Obidve sú srdcovky, v oboch som sa našla. A možno by sa to dalo niekedy v budúcnosti spojiť napríklad tak, že odmoderujem Detvianske slávnosti 🙂

Čo je na tvojej práci najťažšie?

Aktuálne je najťažšie vysielať s deficitom spánku. Mám 9 mesačného syna a ten mi dáva zabrať vo dne, v noci. Nespíme už 4 mesiace a zub ešte žiadny! Ale zistila som, že aj na nedostatok spánku sa dá zvyknúť, počas vysielania sa dokážem odosobniť a podať výkon ako pani. No potom si musím ísť s malým pospať aspoň cez deň.

Dokážeš si predstaviť, že by si mala svoju vlastnú folklórnu reláciu?

Ja si viem predstaviť kadečo, a áno aj toto! Nebolo by na škodu priblížiť folklór aj aktuálnej generácii pubertiakov, aby si nemysleli, že smartfóny a youtuberi sú stredom vesmíru.

Máš malého syna Lea. Na ktorú vec spomínaš v súvislosti s tehotenstvom najradšej?

Mala som úplne bezproblémové tehotenstvo, nebývalo mi zle a ešte 5 dní pred termínom pôrodu som vysielala rannú šou. Takže celé toto obdobie prebiehalo v pohode, až na konci som si pripadala ako nemožná veľryba. TOP bol asi moment, keď ten malý červík začal kopať. Bol mimoriadne živý už v bruchu, mám pocit, že tam robil saltá a zostalo mu to dodnes.

Čo ťa na materstve ako takom prekvapilo zatiaľ najviac?

Ja som sa odjakživa starala o deti našich známych, respektíve keď kamarátky potrebovali postrážiť malých šarkanov, nebol problém. Počas vysokej školy som robila aj au-pair a doteraz mám info o malom – už veľkom Martinkovi, takže mne bol detský svet vždy blízky. Vedela som, že to nie je med lízať. Bola som pripravená na realitu, a že to bude náročné – ale až takto?! Hlavne nedostatok spánku ma zabíja, no pospala som si 30 rokov, teraz chce Leo žúrovať! 🙂

Dokážeš si predstaviť, že by si ho vychovávala mimo veľkého mesta, na dedine, bez technických vymožeností?

Jasné, že áno. Veď sama som vyrastala na dedine a mám pocit, že hlavne v posledných rokoch cítim potrebu čoraz častejšie dýchať vidiecky vzduch. Ak by to nemohla byť z určitého dôvodu dedina, tak by som Leovi dopriala detstvo na Bali. Niekde tiež trošku mimo bežnej civilizácie, pri mori, skrátka čo najbližšie k prírode. A kto vie, možno motyka raz vystrelí!

Na čo zo svojho detstva spomínaš najradšej ty?

Moje detstvo je kombinácia samých príjemných pocitov a čerstvého vzduchu. Stále sme hrali schovávačky, futbal alebo naháňačky. Do toho vôňa buchiet od babky, bazový sirup a všade samé púpavy. Rozbité kolená, spotený chrbát po bicyklovačke … skrátka z domu som vyšla ráno a mama ma videla celú od blata až večer. Také detstvo by som chcela aj pre Lea.

Ktorému typicky slovenskému jedlu nikdy neodoláš?

Tak toto si udrela na citlivú strunu! Milujem halušky, šúľance aj pirohy. Ak by do reklamy na slovenské jedlo potrebovali pravého labužníka, idem do toho aj bez nároku na honorár, len tak – za jedlo!

Dovolenka pri mori alebo na Liptove?

Nenúť ma vyberať si z týchto možností! To je ako keby si sa matky spýtala, ktoré dieťa má radšej! Ja milujem obe možnosti, keď sa dá – v lete navštívim Chorvátsko, aj Liptov (mimochodom, na Liptove máme kopec rodiny, takže som tam ako doma). Vyberám si oboje!

Navštevuješ folklórne podujatia?

Odkedy som odišla z FS Slnečnica, je to už viac menej náhoda, ak na také niečo natrafím v TV alebo niekde v amfiteátri. Dlhé roky sme chodili do Terchovej na Jánošíkove slávnosti a plánujem to obnoviť, akonáhle bude Leo starší. Svokrovci majú neďaleko na Kysuciach chatu, tak si odskočíme. Chcem, aby aj Leo zažil folklórne zimomriavkovo.

Ak by si sa mohla vrátiť späť v čase, v ktorom období by si chcela žiť?

Určite by to bolo detstvo, čo sa týka histórie môjho života. A čo sa týka histórie ako takej, jednoznačne do doby hradov a zámkov. Prekvapivo však netúžim byť princezná, ale poddaná – rebelka.

A na záver: aká ľudovejšia pesnička sa ti naozaj páči?

Smejem sa, lebo ja som na základnej dokonca vyhrala školské kolo speváckej súťaže s ľudovkou. Tým, že som tancovala vo folklórnom súbore, mám tých obľúbených songov viac. Ale ak MUSÍM, vytiahnem jednu napr. Tajila ja tajila, ale už nebudzem. Richtuj mamo periny, vydávať še budzem…poznáš? 🙂

Zdroj foto: Archív Dominika Dadíková, Peter Pánsky