GENEZIS, alebo ako sa slovo tancom stalo
Na počiatku bolo slovo. A to slovo nebolo len tak, lebo slovo má veľkú moc. Slovom oddelil Boh svetlo od tmy, nebesá od zeme, vodu od súše… a spievali mu k tomu anjelské chóry, hrali husle Stana Palúcha a tancovali SĽUKári. To je v skratke opis najnovšieho počinu GENEZIS od kreatívcov zo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Bolo by však škoda sa na GENEZIS pozrieť iba takto z rýchlika, ostalo by nám len veľa „farebného“ rozmazaného pred očami. Rozoberme si toto scénické stvorenie sveta radšej pekne pomaly, postupne… nie je sa kam ponáhľať, veď aj Pánu Bohu to trvalo šesť dní.
Keď sa na GENEZIS pozrieme pozornejšie, tak si uvedomíme, že až takým novým projektom nie je. Samozrejme, jeho scenár už je na svete niekoľko tisícročí a nájdete ho hneď na začiatku Biblie. No nielen predloha, ale aj SĽUKárska adaptácia tohto scenára sa môže niektorým zdať trochu povedomá. Konkrétne tým, ktorí mali možnosť vidieť inscenáciu SĽUKu z konca roka 2015 – Slovenské Vianoce. Prvá časť Slovenských Vianoc je totiž práve príbeh o stvorení sveta a o stvorení človeka. Božský hlas Františka Kovára a božské grafické animácie Jána Šicka sprevádzajú tanečníkov bojom svetla a tmy, cez rozčerené vlny morí a oceánov, až po scénu akoby z Levieho kráľa, medzi veselé tancujúce zvieratká na africkej savane. Z tanečných pohybov zvierat ma už v programe Vianoc oslovila moja favoritka – dážďovka. Za vymyslenie tanečného pohybu pre dážďovku by sa podľa mňa mala dávať štátnica z kombinovaného študijného programu zoológia – choreografia. Choreograf Laco Cmorej by si ju zaslúžil za Á!
Vodnou hladinou sa preženú vlny, orly a dážďovky si spolu zatancujú a Boh medzitým stvorí Adama a Evu. Tých trblietavý, no úlisný had navedie na porušenie Božieho nariadenia. Zjedia zakázané ovocie, a preto musia odísť z raja. V Slovenských Vianociach by si to Adam s Evou zamierili z raja priamo na Oravu, kde by dej pokračoval tradičnými koledníckymi vinšmi. V programe GENEZIS však Adam a Eva ostávajú verní biblickému príbehu, ktorý pokračuje ďalšími dôležitými epizódami. Roľník Kain zabije svojho brata pastiera Ábela, prví hriešni ľudia na seba privolajú Boží hnev a Boží hnev na nich privolá potopu. V dizajnérskom programe navrhne Noe Archu, do Archy tetrisovo poukladá zvieratká a spoločne prežijú daždivé počasie veľkej potopy. Potopou však život ľudí a ani príbeh predstavenia nekončí. Holubica zvestuje, že už bude iba dobre… a je dobre. Až tak dobre, že sa ľudia rozhodnú postaviť Babylonskú vežu, ktorá by siahala až k Bohu. To sa zasa Bohu nepáči, a tak im popletie jazyky.
Ak ste so mnou doteraz ešte v predstavách držali (tanečný) krok, a teda si predstavovali, že všetko toto sa dá nielen odtancovať, ale kde-tu do toho vložiť aj folklórny motív, tak máte správne bujarú fantáziu. A takú ju majú aj tvorcovia programu GENEZIS. Slovo sa totiž tancom stalo…
…a presvedčí vás, že zatancovať sa dá naozaj čokoľvek. Ale akokoľvek veľa vie toho tanec vypovedať, jeho výpoveď iba zosilnia a podčiarknu krásne zaspievané balady a dojemná hudba. Slovo sa totiž stalo aj spevom.
No a kde sme to skončili v biblickom príbehu? Vlastne, už v súčasnosti. Popletené jazyky síce sú, nohy však nie. A tak ako je slovo a jazyk základným kameňom každej kultúry, takýmto kameňom je aj tanec. V záverečnej farebnej haravare sa už iba striedavajú arabské, židovské, indické tance… až sa SĽUKári pretancujú k našim rezkým goralským cifrám. Boží hlas ohlási, že „to je tak dobre“, a divákovi neostáva iné iba s ním súhlasiť.
Galéria fotiek:
