Ružinovský folklórny festival našimi očami

Toho roku sa 12. novembra konal prvý ročník „Ružinovského folklórneho festivalu“. Jednou z našich „nepísaných“ povinností je, okrem toho, že sa takejto pomerne veľkej folklórnej akcie aj osobne zúčastníme, následne pre vás zhodnotiť a priblížiť toto podujatie, nevynímajúc naše dojmy, či odporúčania, či sa takéto podujatie oplatilo navštíviť a ako to vidíme o rok, samozrejme v prípade že sa bude konať aj druhý ročník.

Dovolím si tvrdiť, že myšlienka celého podujatia bola skutočne honosná. V 21. storočí sa preniesť v čase, pozerať, počúvať a aj na vlastnú kožu si vyskúšať niektoré folklórne tradície. Ale začnem po poriadku.
Dá sa povedať, že hlavným programom tohto festivalu boli vystúpenia folklórnych súborov, detských aj nie detských, z Ružinova aj nie z Ružinova, zo Slovenska aj nie zo Slovenska. Na scéne sa predstavili približne s 30-minútovým tanečno-spevácko-hudobným programom DFS Trávniček, DFS Provosienka, FS Devín, FS Karpaty, folklórna skupina z maďarského mesta Tapolca a ťahúňom celého festivalu bola umelecká skupina Čarovné ostrohy so svojím známym predstavením „Rockom-krokom“. Vstup na festival bol free, jedine vystúpeniu skupiny Čarovné ostrohy bol priradený špeciálny „status exkluzivity“, keďže na toto predstavenie sa dalo dostať iba na vstupenky, ktoré síce boli zdarma, ale určené boli iba pre osoby s trvalým pobytom v Ružinove. O šikovnom marketingovom ťahu samozrejme vypovedá plná sála divákov. 🙂

Pre tých „po vedomostiach dychtiacich“ bol v malej sále pripravení edukatívny podporný program s folklórne zameranými prednáškami odborníkov. A fajnšmekrom ulahodilo premietanie slovenského tanečného filmu Mareka Ťapáka.

Kultúrny dom v Ružinove sa na jeden deň premenil na dedinský trh plný stánkov, kde návštevníci mohli ochutnať špeciality slovenskej, ale aj maďarskej kuchyne, zakúpiť si handmade výrobky od výmyslu sveta, vypočuť si malebný zvuk fujary, vyrobiť si vlastnú šúpolienku, vyskúšať si základy keramiky (táto aktivita sa obzvlášť páčila detskému publiku), alebo sa zahrať na degustátora maďarského a slovenského vína (táto aktivita sa naopak páčila dospelému publiku 🙂 ). Tí odvážnejší sa tiež mohli naučiť základy ľudových tancov a trošku to víno vypotiť. Vytrvalým a opozdilcom, ktorí sa dostavili až po zotmení, spríjemnil večer Ján Berky Mrenica ml. so svojím koncertom.

Atmosféra bola skutočne tradične ľudová. Vo veľmi komornom ponímaní mi to pripomínalo dni majstrov ÚĽUVu. Pre obyvateľov Ružinova a samozrejme nielen pre nich, bol tento prvý ročník festivalu minimálne určite nezvyčajným spestrením víkendu a v prípade, že to v nich zanechalo aj folklórnu stopu, o to lepšie. Každá mestská časť v Bratislave by si mohla zobrať príklad a pod svojou záštitou pravidelne organizovať podobné multižánrové podujatie, ktoré priblíži obyvateľom folklór opäť o čosi viac. O rok prídeme určite zas!