Zbohom

Premiéry: 4. a 5. novembra 2016, Sála Domu kultúry Vranov nad Topľou
Námet, scenár, réžia: Peter Kocák
Odborná spolupráca: Štefan Kocák, Juraj Horváth
Režijná spolupráca a dialógy: Jozef Jenčo
Hudba: Ľubomír Gális, Radoslav Gajdoš, Michal Noga, Milan Rendoš
Choreografia: Peter Kocák, Peter Vajda, Vladimír Michalko, Stanislav Marišler

Tragikomédia vojny smejúca sa cez slzy. Tak bol charakterizovaný na bulletine nový premiérový program Folklórneho súboru Vranovčan Zbohom. Príbeh nám priniesol pohľad na studenú až mrazivú tému vojny. Toto tanečné divadlo nám ukázalo príbeh troch mladých chlapcov povolaných na vojnu – vojaka šarišského, vojaka kamenického a vojaka zámutovského. Každý z nich si žije svoj vlastný život vo svete medzi svojimi. V obciach, ktoré sú charakteristické pre slovenský folklór nezameniteľným charakterom piesní a tancov. Keď však príde čas narukovať, musia sa so svojím svetom rozlúčiť a nastúpiť do toho neznámeho. Pomedzi osudy týchto mladých mužov sledujeme aj dianie na dedinách a typické zvyky v minulosti. ,,Vyzdvihovanie za parobka“, regrútska zábava aj lúčenie pred odchodom nám boli priblížené počas celého programu. V príbehu však vidíme aj pozadie posielania na vojnu. Starosta – richtár – chlapcov vyberá naozaj starostlivo, pretože za nich dostane vyplatené peniaze a pomedzi to odhovára svojho syna Muňaka od narukovania. Muňak je postavený do pozície čiernej ovce dediny, nie je statný mládenec a aj preto sa nikdy nedostane medzi parobkov. Jeho príbeh a vtipné situácie, ktoré režisér zahrnul medzi tie menej humorné nám ozvláštňujú samotný mrazivý príbeh na javisku.

Fotky z predpremiér, ktoré boli na internete dostupné už predtým, než som sa na Vranovčan šla pozrieť osobne boli skvelé. Niektoré chladili, iné vypovedali o tanečných choreografiách množstva tanečníkov. Priznám sa, že som na tento program šla s očakávaním. Reakcie, ktoré som dovtedy postrehla hovorili o skvelom programe.

Hneď úvodná scéna na javisku ma však zarazila. Dievča plačúce na zemi, vedľa nej kolíska a naokolo v tieňoch množstvo ľudí. Nečakala som, že hneď na začiatku programu prídu tak silné zimomriavky a pocit strachu. Tento úvodný obraz však ostal jediným mrazivým na dlhšiu dobu. V nasledujúcich scénach sa striedal smiech pri humorných situáciách, potešenie z tanca mladých Vranovčanov a úžas nad spevom a hudobným spracovaním jednotlivých piesní.

Kým dve scény s lúčením boli sprevádzané len tancom, tá tretia bola vyobrazená aj náznakom milovania medzi dvoma mladými ľuďmi. Tento moment bol provokatívny a zároveň tak nežný, až tanečníkom aj spevákom skladám klobúk za tento obraz.

Keď sme sa v deji posunuli ďalej a traja mládenci si prešli svojím tancom a následným lúčením, prišla scéna o príchode na vojnu a následnom boji. Vranovčania túto situáciu zobrazili naozaj bravúrne, zvuky bubnov mi doteraz spôsobujú silný tlkot srdca. Po týchto zvukoch nastalo ticho. Ticho a tma. Nasledujúci, pomaly sa zjavujúci obraz mi opäť priniesol zimomriavky a slzy do očí. Červené kríže, mŕtve telá vojakov a spev dievčaťa o vojne mám stále pred očami.

A opakujúca sa úvodná scéna programu na záver. Kolíska, dievča ju kolíše a okolo nej sa schádzajú opäť tie tmavé postavy. Vtom sa na scéne objavia vojaci, už sú však len dvaja a nesú oblečenie po tom treťom. Nikdy som neverila, že budem počuť niekoho spievať tak plačlivo a krásne zároveň, ako spievalo dievča na javisku. Scéna, ktorú nám Vranovčan ukázal ako poslednú, zanechala množstvo emócií. Vtedy som mala pocit, že už nesedím v sále kultúrneho domu niekde na východnom Slovensku. Mala som pocit, že sa naozaj nachádzam pri tej kolíske a aj ja pozorujem mladú matku dieťaťa žialiť a uvedomovať si, že už je na to sama. Vranovčania tento moment zobrazili naozaj dôveryhodne a uveriteľne.

Nemôžem povedať, že tanečné prvky a choreografie boli odtancované bravúrne a technicky čisto. Môžem ale povedať, že členovia FS Vranovčan tancovali tie tance s radosťou a nadšením, aké som už dávno nevidela. Trochu ma sklamalo možno zbytočné množstvo tancov, či už tých regrútskych alebo párových, aj keď som pochopila zmysel verbunkov z jednotlivých dedín. Myslím si však, že bežný laik, ktorý podrobne nepozná charakter jednotlivých tanečných oblastí nemôže poriadne pochopiť zmysel množstva týchto tancov. Taktiež vyšší počet párov na javisku ma často odvádzal od sledovania choreografií a diania na javisku.

Ako každý program, aj tento mal svoje nedostatky, ktoré by som možno objavila pri ďalšom sledovaní tohto tanečného divadla. Medzi pocitmi, ktoré z tohto programu aj z celého súboru Vranovčan mám však prevažujú tie pozitívne. Toto tanečné divadlo ma však naozaj oslovilo a pri najbližšej príležitosti si ho pôjdem pozrieť zas. Musím podotknúť, že najmä výkony speváckej zložky FS Vranovčan sú úctyhodne zvládnuté.

Súbor z malého mesta na východnom Slovensku sa určite často stretáva s predsudkami folklórnej obce na Slovensku. Ja však verím, že Vranovčan nám tak skoro nedá svoje Zbohom. Bolo to tak ako sľubovali. Tragikomédia vojny smejúca sa cez slzy.

Galéria fotiek