Bystrická folklórna haravara ako ju (ne)poznáme
Už dávno som počula o tomto festivale. Vraj je skvelý, plný mladých zanietených folkloristov, zaujímavých súťaží a čo-to aj potancujeme. Povedala som si – dobre, tak tento rok tam naozaj pôjdem. Na facebooku nás často bombardujú množstvom udalostí, každý deň nám cinkne aspoň jedno upozornenie, že sa nejaký príspevok k tej aj tamtej pridal. A haravara? Nič. Ticho. Fajn, možno neexistujú oficiálne videá z minulých rokov, nechám to len na prekvapenie a odporúčania kamarátov. Aby som tam teda nešla len ako ,,doprovod“, tak zavoláme aj nejakých tanečníkov zo súboru. Na súboriádu nás musí byť aspoň päť. Tak sme sa pozbierali a prišli sme… Šiesti.
Piatkový večer dopadol tradične po folklórnom. Keďže už tak dobre známa urpínska šatnica (pohostinstvo patriace FS Urpín) bola zatvorená – vraj aby sa nepopilo všetko, čo má byť na sobotu – našli sme si miesto v Bystrickej klubovni, ktorá bola plná na prasknutie. Urpiner nám zachutil a skôr než sme sa nazdali, prišiel čas na pobratie sa do postelí, aby sme mali aspoň trocha času na odpočinok pred zajtrajším dlhým dňom. Samozrejme, ako to už na takýchto akciách chodí a hlavne, keď je mesto plné folkloristov, cesta, ktorá obvykle trvá štvrť hodinu nám trvala hodinu a štvrť. Nakoniec sme sa na jednom rázcestí rozišli a každý sa pobral svojou vlastnou cestou. Tí, ktorí Bystricu poznajú, vedia, že centrum mesta je jeden veľký kopec. Raz ideš hore a raz dole. Možno aj preto ten časový sklz…
Ráno naše kroky viedli na Gymnázium Andreja Sládkoviča, kde na nás z diaľky mával plagát tohtoročnej haravary. Neboli sme prví. Ako bolo avizované, sála sa zapĺňala mladými ľuďmi v sukniach a cvičných úboroch. Ranný tanečný dom otvárali manželia Vnenčákovci s čardášom z Gemerskej Polomy, pokračoval Stanislav Marišler s jeho Motanicami – čo boli rýchle kombinácie z východného Slovenska. Ťažko povedať, komu to šlo lepšie. Či samotnému lektorovi alebo tancachtivým folkloristom. Po ňom nasledovali cigánskej tance z osady Poštárka pri Bardejove s lektormi Vladom Michalkom a Marianou Svoreňovou. Samotný Jozef Miko Kopýtko, podľa ktorého sa chlapci učili kombinácie z tejto osady zavítal na tohtoročnú haravaru a veru aj zatancoval aj zaspieval. Paralelný spevavý dom z Rejdovej viedli Eva Brunovská a Mária Brdárska. Predpoludnie sa zakončilo prednáškami o ľudovom tanci a odeve s Agátou Krausovou a Miroslavou Dorotovičovou.
Popoludní sa program trochu obmenil. Stano Marišler si spolu so študentmi Katedry tanečnej tvorby Vysokej školy múzických umení pripravili súboriádu – teda súťažné popoludnie medzi folklórnymi súbormi. Po dvoch hodinách tanca, prezliekania, hádzania valašiek a súperenia prišlo konečne to dôležité – vyhodnotenie tohto popoludnia. Na prvom mieste skončil FS Urpín z Bystrice, na druhom FS Vagonár z Popradu a na treťom FS Poľana z Brna. No a aká by to bola súťaž bez odmeny? Všetky súbory si zaslúžili Urpiner.
Sobotňajší program bol zakončený večerným galaprogramom pod názvom Tancovačka II. Predstavili sa rôzne súbory ako z okolia Bystrice, tak aj z iných častí Slovenska. Dominovala Gemerská Poloma a obec Rejdová, ktorá bola celý deň akýmsi heslom tohtoročnej haravary. Po galáči, ktorý mal neskutočné dve a pol hodiny (niekde som započula pieseň Never ending story), sme sa konečne presunuli do centra mesta na večerný tanečný dom. Samozrejme, ako praví smädní folkloristi sme sa hneď pobrali k baru a dali si Urpiner. Veď sme v Bystrici. Pod Urpínom.
Vlado Michalko nás naučil tance zo Zamutova, ale prešli sme celým východným slovenskom a ani jedno tričko neostalo suché. Po dlhšej pauze a jednej borovičke s Urpinerom sme si dali vodku, lebo budova plná plnoletých folkloristov značila okrem iného, aj že borovička došla. Celý večer nám do tanca hrali Pagáčovci a ich mix piesní a regiónov prevažne zo stredného Slovenska, ale dostal sa na rad aj rýchly východ, ktorý nenechal jedno folklórne srdce chladné. Tanečníci zodrali topánky, speváci vyspievali hrdlá a vzduch sa v miestnosti už nedal viac dýchať.
Po skončení voľnej tancovačky a zábavy, sme sa presunuli do Urpínskej šatnice, kde bola zábava až do rána bieleho. Folkloristi sa zabávali, tancovali a spievali až do skorých ranných hodín. Keď sme uvážili, že je načase ísť spať, lebo Urpineru sme vypili naozaj dosť, sme sa opäť pobrali cestou trvajúcou namiesto štvrť hodiny hodinu a štvrť každý do svojej postele.
Vstali sme do nedeľného upršaného rána poznamenajúc, že veď na každej Haravare už pršalo. Zbalili sme sa a od ubytovali s vidinou chutného obeda pred nami. Prešli sme prázdnym centrom a usadili sa v obchodnom centre Európa, kde sme si ten chutný obed aj dali. Šoféri potrebovali kávu a my sme si povedali, že by sme si dali aj nejaké to jedno, veď na popravku. S Urpinerom sme sa predsa už zmierili. Sadli sme si do príjemne vyzerajúcej reštaurácie a pýtali sa, či majú aj čapované.
,,No, máme čapované. Plzeň dvanástku…“
Ústa sa nám otvorili, slinky začali pracovať, nuž sme si aj objednali.
Bystrická folklórna haravara je určite komornejším a intímnejším folklórnym festivalom, no o toľko úprimnejším a ako mnohé iné. Ak aj vy chcete zachytiť čo najširšie spektrum folklóru zo všetkých oblastí, práve haravara je pre vás tým správnym miestom. Posledná haravara nám okrem iného priniesla množstvo zážitkov, vedomostí a zábavy. Opäť sme mali možnosť zažiť atmosféru skutočného tanečného a speváckeho prostredia v sprievode mladých, zanietených a vášnivých folkloristov, práve v srdci Slovenska, v Banskej Bystrici.
Galéria fotiek
